Mojcasopis.sk

Podľa prieskumov Slováci produkujú tretie najnižšie množstvo komunálneho odpadu v Európskej únii. No viac ako tri štvrtiny smetí končia na skládkach.

Okrem civilizačných chorôb a klimatických zmien je jednou z najväčších hrozieb modernej spoločnosti odpad. Jedným z riešení je jeho recyklácia, no aj v tomto ohľade existujú v Európe veľké rozdiely. V mnohých krajinách si už uvedomujú, že ak sa nezačneme odpadkami vážne zaoberať, za pár rokov nás môžu doslova zavaliť.

Slovensko je podľa agentúry Eurostat tretím najnižším producentom komunálneho odpadu. Z európskej dvadsaťsedmičky je na tom lepšie už len Poľsko a Česká republika. V roku 2008 vyprodukoval v priemere každý Slovák 328 kilogramov smetí. Najneporiadnejší sú podľa štatistiky Dáni, kde na jednu osobu pripadlo až 802 kilogramov. Na vavrínoch by sme však rozhodne zaspať nemali. Len minimum toho, čo vyhodíme, sa vracia naspäť do obehu surovín. Recyklujeme len tri percentá odpadu, väčšina skončí na skládkach, ktoré však nie sú bezodné. V tomto ohľade by sme si mali brať príklad od viacerých západoeurópskych štátov či od našich juhozápadných susedov.

Balkán recykláciu (vraj) nepozná
V mnohých krajinách už pochopili, že snáď jedinou cestou, ako sa neutopiť v odpadkoch, je vyhadzovať čo najmenej, respektíve čo možno najviac surovín vrátiť na druhotné spracovanie. Papier, sklo, lepenka, mnohé plasty či kov namiesto povaľovania na skládke môžu svoju spotrebiteľskú púť absolvovať znovu. Absolútnou jednotkou v tomto spracovaní odpadu sú nemecky hovoriace či škandinávske krajiny. V Nemecku a Holandsku končí na skládke len jedno percento komunálneho odpadu, vo Švédsku a v Rakúsku sú to tri percentá. Nemci zrecyklujú takmer polovicu všetkého odpadu. Vyhovárať sa na vyspelosť tamojších návykov obyvateľov a dlhšiu tradíciu sa však nemôžeme. Veď trebárs v Maďarsku sa recykluje 15 percent, v Grécku 21 a v malom Slovinsku dokonca 31 percent. Najhoršie sú na tom najmladšie členské štáty z Balkánu, recykláciu podľa údajov Eurostatu prakticky nepoznajú v Bulharsku či Rumunsku. Na chvoste sú aj naši západní susedia, my, ale napríklad aj Malťania a Litovčania. V posledných rokoch sa okrem klasického triedenia odpadu čoraz viac kladie dôraz na to, aby sa vyhadzovalo naozaj len to, čo sa nedá nikde inde zužitkovať. Renesanciu tak zažíva kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu, teda najčastejšie kuchynského odpadu. Získaný humus zároveň redukuje používanie umelých hnojív. V kompostovaní sú majstrami Rakúšania a pre mnohých prekvapivo aj Taliani.

Rozdielny prístup
Na pohľad pozitívne čísla v produkcii odpadu štátmi strednej Európy by sme nemali preceňovať. Štatistici Eurostatu totiž upozorňujú, že niektoré členské štáty považujú za komunálny nielen odpad z domácností, ale aj odpad z malých podnikov a verejných inštitúcií. Skutočnosť preto môže byť odlišná.

Slovenské odpadky
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sme v roku 2008 vyprodukovali 1 772 426 ton komunálneho odpadu, z toho separované zložky tvorili 132 920 ton, drobný stavebný odpad 86 893 a odpad z parkov a zo záhrad 101 559 ton.