Mojcasopis.sk

Priemerný európsky zákazník sa sťažuje viac ako dve hodiny týždenne. V Nemecku dokonca s veľkým ohlasom funguje Zbor sťažovateľov. Čo nám najčastejšie leží v žalúdku a ako to dávame najavo?

Občas si pošomre každý. Na dlhý rad, na neschopnú úradníčku za okienkom, na nekvalitné služby za horibilné ceny. Ale aj na to, že tento sveter nemajú v desiatich farbách, alebo jednoducho preto, lebo máme za sebou dlhý týždeň.

Najčastejšie sa rozčúlime pre niečiu neschopnosť či nekompetentnosť. Online prieskum prepravnej spoločnosti DHL pred časom na vzorke 6 425 respondentov zo šiestich krajín zisťoval, akí sú Európania sťažovatelia. Vyplynulo z neho, že priemerný európsky zákazník sa sťažuje 134 minút týždenne. Viac ako dve hodiny strávia ľudia komunikáciou so zákazníckymi oddeleniami. Najčastejšou príčinou býva nekvalitný tovar či služby. Najväčšou frustráciou sú pritom najmä dlhé čakacie lehoty, kým sa niekto našou sťažnosťou zaoberá. Až 68 percent opýtaných muselo podľa nich neprimerane dlho čakať na vyriešenie problému, približne 17 percent uviedlo, že dlhšie ako týždeň. Hodnotené boli pritom služby napríklad telekomunikačného, bankového, reštauračného či zdravotníckeho sektora. Je zarážajúce, že 12 percent oslovených nedostalo na sťažnosť vôbec žiadnu odpoveď ani reakciu.

Muži tvárou v tvár
Najspokojnejší sú, zdá sa, Poliaci. Alebo žeby mali najlepšie služby? Ťažko povedať, v každom prípade naši severní susedia uviedli, že až v 92 percentách podnetov sa dočkali uspokojivého riešenia. Čo je zaujímavé a možno trošku prekvapivé, tak osobný kontakt vyhľadávajú skôr muži. Páni si teda svoju nespokojnosť a rozhorčenie radšej so zamestnancom klientskeho centra vybavia pekne z očí do očí, a to najmä Francúzi (48 %) a Briti (35 %). Ostatní uprednostňujú telefonický kontakt. Až štvrtina Francúzov a Talianov zas uviedla, že bežne stratí nervy a pri zdržiavaní začne na operátora či na človeka za okienkom kričať. Nuž, južania sa nezaprú. No v takom Nemecku by sa k podobným praktikám uchýlil až každý dvadsiaty zákazník. A ktoré oblasti sú najmenej problémové? Podľa Švédov a Poliakov má najlepší zákaznícky servis sektor bankovníctva, štvrtina Britov si vybrala hotelový biznis. A keby sme sa spýtali Slovákov? Nuž, obávame sa, že otázka by musela znieť skôr naopak. Teda kto je na tom so službami najhoršie.

Zbor sťažovateľov
V Nemecku to nespokojenci vyriešili veľmi elegantne a humorne zároveň. Zbor amatérskych hudobníkov založil združenie, ktorého hlavnou náplňou sú sťažnosti. Napríklad na zlé počasie, nekvalitné služby, mizerných politikov či neverných partnerov. Zbor sťažovateľov, lebo tak sa oficiálne volajú, tvorí 140 hudobníkov, ktorí jazdia po krajine a nič netušiacim ľuďom spievajú o veľkých i malých trápeniach. Vystupujú na železničných staniciach alebo v centrách miest, no uvažuje sa, že si ich budete môcť objednať aj na súkromné účely. Amatérske hudobné teleso sa považuje za najväčší zbor sťažovateľov na svete. Jeho vzorom sa stal zbor, ktorý v roku 2005 vytvoril fínsky pár v britskom Birminghame. Od tých čias organizuje zmiešané zbory spievajúce náreky svojich členov po celom svete.
„Keď porovnáte Nemecko s akoukoľvek európskou krajinou, no hlavne z oblasti Stredomoria, uvidíte, že Nemci majú výnimočný sklon bedákať a sťažovať sa,“ povedal profesor psychológie z berlínskej Slobodnej univerzity Detlev Liepmann. Nemá síce poruke reprezentatívne údaje na podporu svojej teórie, ale tvrdí, že Nemci sú známi ako národ chronických sťažovateľov.

Žiaden mi nedaruje kvety
Možno aj preto sa zbor teší v Nemecku veľkej obľube. Speváci sa tvária smrteľne vážne, keď s inštrumentálnym sprievodom spievajú o každodenných problémoch a frustrácii. Zboru sa dostalo dokonca zvláštnej cti, keď svoje umenie mohol predviesť v prestížnej filharmónii v Kolíne nad Rýnom.  „Bola to česť hostiť tu tento zbor a dúfame, že si politici jeho námety vezmú k srdcu,“ uviedol podľa agentúry Reuters hovorca kolínskej filharmónie Othmar Gimpel. Určite s veľavravným úsmevom. Hoci zbor chcel pôvodne pôsobiť iba dočasne, popularita ho donútila rozšíriť repertoár a uvažuje o rotujúcom členstve v zbore.  „Chceme každému dať šancu, aby si mohol sám zaspievať o svojich starostiach,“ povedal pre magazín Stern skladateľ  Wolfgang Kaets, ktorý je autorom väčšiny piesní. Jedným z hitov je napríklad skladba s názvom Žiaden mi nedaruje kvety.
Zbor spieva v štyroch jazykoch – nemeckom, tureckom, anglickom a, samozrejme, kolínskom. Zbor je, tak ako každý iný, rozdelený na štyri klasické hlasy, no zvládne aj šesťhlasné úpravy. Ak teda máte na niekoho či niečo ťažké srdce, šup do Kolína, možno vás nechajú vysťažovať sa v notách.