Dalibor Janda je dôkazom toho, že hity 80. rokov sú večne živé. Jeho najznámejšie piesne poznajú dnešní dôchodcovia i tínedžeri. Starnúci český hurikán ich stále rád spieva. Tvrdí, že v hudbe ešte posledné slovo nepovedal.
Spevák s ojedinelým "chrapľavým hlasom" bol kedysi veľkým lámačom československých ženských sŕdc. Dnes si užíva pokojné starnutie a vtipkuje, že dva hity mu kompletne zabezpečili dôchodok. Spievať ešte vládze, a tak raz za čas vyrazí na turné, ako sám hovorí, už iba pre radosť. Oveľa viac ho v týchto dňoch napĺňa podpora hudobného nadania, ktoré objavil vo svojej dcére.
"Snažím sa teraz venovať predovšetkým Jiřine. Píše si piesne na album, ktorý spolu pripravujeme, niektoré mi už ukázala, iné ešte tají (smiech)," rozpráva spevák o svojej spolupráci s dcérou, ktorá sa dala na muzikantskú dráhu rovnako ako otec. Trávia spolu každú voľnú chvíľu, Jiřina totiž sprevádza otca ako hosť na jeho slovenskom turné, a keď sú doma, denne strávia niekoľko hodín nahrávaním jej hudobného debutu.
Najťažšie chvíle má už za sebou
Spevák priznáva, že práve dcéra má veľký podiel na tom, že sa spamätal z tragédie, ktorá postihla jeho rodinu pred šiestimi rokmi. Syn Dalibor vtedy spáchal samovraždu skokom z pražského Nuselského mosta. "Keď sa to stalo, dlho som hudbu neskladal. Nechcel som, aby boli moje piesne pesimistické a poznačené smútkom. Keď som začal tvoriť, dcéra ma presvedčila, že nahrávky sú dobré a mal by som ich vydať." Najťažšie chvíle, ktoré so sebou priniesla rodinná tragédia, napokon Dalibor Janda prekonal. Natrvalo však poznačili jeho postoj k životu: "Verím, že každý má svojho anjela strážneho a treba mu načúvať. Mnohých vecí sa tak možno vyvarovať. V opačnom prípade sa človek iba poneviera životom. Vnútorný hlas nám dáva silu a vyťahuje nás z problémov. Otázkou je, či naše problémy vnímajú aj tí, ktorých máme radi. Niekedy jednoducho zasiahnu celú rodinu."
Zlatého slávika nechce
Trojnásobný Zlatý slávik už depresiám nepodlieha. Popri hudbe má nespočetné množstvo ďalších koníčkov, okrem iného zbiera cenné predmety spojené so slávnymi panovníkmi. Medzi najvzácnejšie kúsky v jeho zbierke patria rytiny a miniatúry, ale aj sochy panovníkov v nadživotnej veľkosti, ktoré zdobia spevákovu záhradu. Na margo svojho hobby Dalibor rád vtipkuje, že v minulosti zbieral ženy: "Bolo by asi zlé, keby sa mi ženy nepáčili. Nemohol by som potom pre ne robiť texty a piesne. Ženy boli moje múzy, moja inšpirácia," priznáva hitmaker, ktorý má na konte Zlatých slávikov z čias svojej najväčšej slávy (1986, 1987, 1988). Dnes sa v ňom vraj už túžba bojovať o prestížne spevácke ocenenie neozýva: "V boji o Zlatého slávika ide už aj o to, že spevák musí mať okolo seba dobrých manažérov a musí neustále koncertovať. Nestačí iba vedieť dobre spievať. Už po tom až tak veľmi netúžim. Chcel by som byť ešte piaty, pretože už som bol na všetkých priečkach od prvej po desiatu, okrem piatej. To by mi urobilo možno väčšiu radosť než prvé miesto," smeje sa starnúca legenda a prezrádza, že doma v zásuvke ukrýva album, ktorý je celkom iný než jeho ostatné cédečká. Piesne, ktoré nikdy nevydal, majú nádych hard rocku a predstavujú speváka romantických balád v rovine, v akej ho skalné fanúšičky nepoznajú: "Nie som presvedčený, že by si dámy, ktorým sa páči moja hudba, priali, aby som im spieval skladby tohto typu. Ale jedného dňa ich možno len tak sám pre seba vydám. Ktovie, možno sa niekomu budú páčiť."
