Dni, keď zmizlo slnko
Keď sa 28. mája 585 pred Kristom stretli pri rieke Halys v dnešnom Turecku vojská Médskej ríše pod vedením Kyaxara a Lýdie na čele s Alyattom II., mali jediný cieľ. V rozhodujúcom súboji poraziť nepriateľa a skončiť tak vojnu, čo sa vliekla už dlhých pätnásť rokov. Nad bojovým poľom však náhle zavládla tma.
V priebehu niekoľkých minút slnečný kotúč celkom zmizol z oblohy, boj sa zastavil a užasnutí vojaci hľadeli na nezvyčajné nebeské divadlo. Udalosť opisuje aj slávny grécky historik Herodotos slovami: „... a túto premenu dňa predpovedal Táles z Milétu Iónom, pričom stanovil ako hranicu presne tento rok, ... Lýdi a Médi však keď videli, že deň sa premenil na noc, zastavili svoj boj a boli oveľa dychtivejší mieru medzi sebou.“ Keďže s dnešnými poznatkami vieme spätne určiť dátumy zatmenia Slnka, stala sa Bitka pri Halys najdávnejšou udalosťou s presným datovaním a tvorí akýsi míľnik, od ktorého sa neskôr datovali mnohé ďalšie udalosti.
Strach aj obdiv
Zatmenie Slnka vždy predstavovalo výnimočný okamih, ktorý sa v predstavách ľudí od praveku spájal s niečím mystickým. Báli sa ho, oslavovali ho, ale nikdy nezostali k nemu ľahostajní. Nie vždy malo taký blahodarný vplyv ako v prípade Médov. Ešte dávno pred nimi stálo život dvoch čínskych astrológov Hsi a Ho, ktorí podľa legendy nesprávne predpovedali dátum zatmenia, za čo ich cisár dal popraviť. Zatmenie Slnka aj Mesiaca sa totiž v starovekej Číne pokladalo za nebeské znamenie, od ktorého sa ďalej odvíjal nielen osud panovníka, ale celej ríše. Pri Slnku sa verilo, že pri zatmení sa k nemu priblíži drak, ktorý ho zhltne. Na odohnanie netvora sa používal hluk, hlasné bubnovanie na bubnoch, ale trebárs aj na hrncoch alebo čomkoľvek, čo vydávalo rámus. Každá civilizácia mala v súvislosti so zatmením svoje legendy a rituály. Napríklad starí Gréci verili, že je prejavom hnevu bohov a považovali ho za zlé znamenie. V novoveku sa síce zatmenie odmýtizovalo, fascinácia ním však pretrvala. Pri pozorovaní spektra okolo slnečného kotúča počas úplného zatmenia v Indii 18. augusta 1868 objavil francúzsky astronóm Jules Janssen chemický prvok hélium. Zatmenie z 29. mája 1919 zas potvrdilo niektoré z téz Einsteinovej teórie relativity.
Najbližšie v júli
V posledných desaťročiach sa zatmenie Slnka teší veľkej pozornosti a obľube nielen medzi astronómami, ale aj medzi širokými masami obyvateľstva. Nadšenci neváhajú precestovať za týmto jedinečným divadlom tisícky kilometrov, pretože pruh, kde sa dá pozorovať, býva obyčajne pomerne úzky a zahŕňa len niekoľko krajín. Posledné úplné zatmenie sa udialo vlani 22. júla a bolo viditeľné v koridore od severných Maldív cez sever Pakistanu a Indie, východného Nepálu, severného Bangladéša, Bhutánu, Filipín a časti Mjanmarska až po centrálnu Čínu a tichomorské ostrovy, zahŕňajúc Ryukyu ostrovy, Maršalove ostrovy a Kiribati. Jeho výnimočnosť spočívala v tom, že v 21. storočí bolo najdlhšie pozorovateľné. Tento rok si prstencové zatmenie mohli vychutnať v niektorých častiach Ázie a v centrálnej Afrike 15. januára. Najbližšie úplné bude už 11. júla, no ak ho budete chcieť vidieť na vlastné oči, mali by ste zamieriť do Pacifiku napríklad na súostrovie Tuamotu vo Francúzskej Polynézii, na Veľkonočné ostrovy alebo do Južnej Ameriky, konkrétne do južných cípov Argentíny a Čile. Začne sa o 5.20 ráno nášho času a bude trvať necelých päť a pol minúty.
Zatmenie slnka
Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, keď sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky. Na Zemi sa prejavuje tak, že Mesiac úplne alebo čiastočne zatieni Slnko. K zatmeniu dochádza preto, lebo obežná dráha Mesiaca má veľmi malý sklon k ekliptike, teda pomer veľkostí Slnka a Mesiaca je takmer zhodný ako pomer ich vzdialeností od Zeme. Pre pozemšťanov je tak ich zdanlivá veľkosť na oblohe rovnaká. Existujú tri druhy zatmenia. K úplnému dochádza, keď Mesiac zatieni celú viditeľnú plochu Slnka. Pri čiastočnom je to menej ako sto percent plochy. Špeciálnym druhom je takzvané prstencové zatmenie, keď sa stred Mesiaca dostane presne pred stred Slnka, ale nezatieni jeho celú plochu, takže slnečný kotúč na okrajoch vidno a vytvára okolo Mesiaca svetlý prstenec.
