Mojcasopis.sk

Súťaže pod piatimi kruhmi vo Vancouvri neprinášajú len slávu zo zdolávania súperov, ale dianie na športoviskách ukázalo aj prekonávanie samého seba. Kronika tohtoročnej olympiády má už zapísaných niekoľko takých príbehov.

Získať medailu so zlomenými rebrami a prepichnutými pľúcami či postaviť sa na štart doudieraná s bolesťami limitujúcimi každý pohyb, to si vyžaduje naozaj silného človeka. Predstavíme vám štyri hrdinky tohtoročných olympijských hier.

Ešte deň pred štartom ženského bežeckého šprintu bola jednou z hlavných favoritiek na zlato Slovinka Petra Majdičová. Zverenkyňa slovenského trénera Ivana Hudáča bola v skvelej forme, čo potvrdzovala aj v rozcvičke pred kvalifikáciou. V jednej zo zákrut ju odstredivá sila vyniesla z trate a stratila sa v trojmetrovej strži. Keď  ju po tomto páde odtiaľ vyťahovali, vyzeralo to, že olympijský sen dosnívala. Pohľad na otrasenú pretekárku obmäkčil rozhodcov, ktorí jej udelili výnimku. Majdičová totiž mala nastúpiť už v prvej skupine s číslom tri, nakoniec štartovala až po ošetrení v poslednej. Na nohy jej pomohol aj jej psychológ Matej Tušak.  „Jeden deň bolesti nie je nič proti tomu, ako si drela celý život. Dokážeš to už len kvôli sebe,“ povzbudzoval ju.

Bronz hodný zlata
Pri konečnom rozhodovaní zohral nakoniec rolu aj vek. Tridsaťročná bežkyňa si podľa vlastných slov dobre uvedomovala, že je to možno jej posledná šanca zabojovať o olympijský cenný kov. Zranenú Majdičovú počas náročných pretekov okrem divákov popri trati podporovali aj tréneri súperiek. Po heroickom výkone sa v cieli zrútila a museli ju zo snehu odniesť. Vyšetrenia ukázali, že boľavé rebrá nie sú len udreté, ale zlomené – a to hneď štyri. Navyše jej prepichli pľúca. Hoci sa jej účinkovanie vo Vancouvri skončilo, zostáva zatiaľ  v nemocnici v Kanade, pretože dlhý let do Európy je pre poškodené pľúca ešte rizikový. Majdičová sa stala nielen hrdinkou hier, ale oslavujú ju aj doma. Jej bronz je totiž historicky prvou slovinskou medailou zo zimných olympiád. Slovinský prezident Danilo Türk sa preto rozhodol Majdičovej udeliť druhé najvýznamnejšie štátne ocenenie Zlatý rad za mimoriadne služby pre vlasť. Hodnotu medaily si uvedomuje aj samotná Petra:  „Toto nie je bronzová medaila, je to zlato s malými diamantmi. Medailu som mala už za to, že som šla na štart. Po páde som myslela, že je koniec. Nemohla som dýchať, hýbať sa ani chodiť. Ale moja vnútorná túžba bola veľmi silná. Na túto chvíľu som čakala 22 rokov.“                                                                                                          

Vyrovnaný rekord
Majdičová nie je prvá ani posledná, ktorá doplatila na rizikové trate, pre ktoré sa na hlavu organizátorov zniesla vlna kritiky. Na náročnej zjazdovke si tvrdosť svahu na vlastnej koži vyskúšali aj dve vynikajúce lyžiarky. Skúsená Švédka Anja Pärsonová nastupovala na zjazd s jasným cieľom – získať medailu a dorovnať tak počtom cenných kovov olympijskú žatvu fenomenálnej Chorvátky Janice Kosteličovej (štyri zlaté a dve strieborné). Dobre rozbehnutú jazdu sedemnásobnej svetovej šampiónky však po poslednom skoku nazvanom Hot Air zabrzdil hrozivo vyzerajúci pád. Aj keď zo svahu odkráčala po svojich, nevyzeralo to, že sa hneď na druhý deň postaví na štart superkombinácie. Odolná severanka si však starostlivo preštudovala celú trať a nakoniec z nej vyťažila bronz a šiestu olympijskú medailu (1-1-4). Bolel ju však každý pohyb.  „Najväčšiu modrinu mám na zadku, na ľavom lýtku zase krvácanie do svalu. Nemyslím si, že vyzerám pekne, možno dám niečo na webovú stránku,“ uťahovala si po dojazde Pärsonová. Po prvej časti súťaže, teda po zjazde, mala až siedmy najlepší čas a do poslednej chvíle zvažovala, či nastúpi na slalom.  „Myslím, že môj fyzioterapeut a servisák sa ma báli, pretože som chcela byť pred štartom taká nahnevaná, ako sa len dá. A vyšlo to,“ smiala sa.

Fanklub Vonncouver
Zisk medaily jej pádom uľahčila aj ďalšia favoritka Američanka Lindsey Vonnová, ktorá deň predtým skvelým výkonom v zjazde vybojovala v tejto disciplíne historicky prvú olympijskú medailu pre USA. A to nastupovala na trať takisto s poriadnymi bolesťami. Jediná zjazdárka, ktorá preteká na mužských lyžiach, si zranila holennú kosť ešte počas predolympijského tréningu v Rakúsku. Nevedno, či jej viac energie dodával rakúsky syr topfen, z ktorého si robí zábaly na boľavú nohu, alebo jej fanklub s čiapkami s nápisom Vonncouver. Isté však je, že blesková Američanka je na bolesť na zjazdovke pomerne navyknutá. So zranením totiž nenastupovala prvýkrát. Na jednej súťaži si dokonca po skoku na začiatku trate prehryzla jazyk, napriek tomu dosvišťala s najrýchlejším časom.  „Celú jazdu som cítila, ako mi krv steká po brade, a v cieli to musel byť šokujúci pohľad,“ uškŕňala sa blonďavá kráska.

Štrikujúca harfistka
Zatiaľ najúspešnejšou ženou vo Vancouvri je biatlonistka Magdalena Neunerová. Sympatická Nemka si najprv v úvodných dvoch disciplínach vymieňala miesta na stupňoch víťazov s našou Anastasiou Kuzminovou, keď v šprinte na 7,5 km bola strieborná a v stíhacích pretekoch na 10  km zlatá. Poriadne sa  „hecla“ aj na dvanásťapolkilometrovej trati s hromadným štartom. Úvod jej príliš nevyšiel a streľba tak-isto nebola najlepšia, veď po druhej položke sa spolu s Kuzminovou motali až v tretej desiatke. No v záverečnom okruhu nasadila ešte len 23-ročná biatlonistka pekelné tempo a s prehľadom si dobehla po druhé zlato.  „Už od mojich deviatich rokov som vedela, čo chcem dosiahnuť v tomto prekrásnom športovom odvetví. Bola to zlatá olympijská medaila,“ tešila sa. Po krátkej oslave sa ponáhľala do hotela, aby relaxovala. Pri čom? Nuž pri štrikovaní.  „Popri všetkých rozhovoroch, fotografovaní a rozdávaní autogramov mi na moje hobby nezostávalo veľa času,“ ťažkala si Neunerová, ktorá o svojej záľube a nových vzoroch každý mesiac informuje na vlastnej internetovej stránke. Netradičný koníček? Zďaleka nie jediný. Neunerová si totiž s obľubou zahrá aj na harfe.

Šťastné deviatky
Štartové číslo 19 prinieslo po Nasti Kuzminovej (mala ho počas zlatých pretekov na 7,5 km) šťastie aj slovenskému biatlonistovi Pavlovi Hurajtovi, ktorý po skvelom výkone a stopercentnej streľbe dosiahol životný úspech v pretekoch s hromadným štartom na 15 km. Bronzovou priečkou skompletizoval slovenskú medailovú bilanciu vo Vancouvri. Šéf slovenského biatlonového zväzu Juraj Sanitra sa zahral tak trochu na vešticu:  „Už pred štartom som cítil, že deviatky sa nám pozitívne nakopili a mohol by z toho byť úspech.“ Sanitra totiž priamo vo Whistleri oslávil 49. narodeniny.