Mojcasopis.sk

Sympatický moderátor markizáckych Televíznych novín Jaro Zápala sa počas víkendov, ktoré nemusí tráviť pred kamerou, mení na vášnivého chalupára. Uprostred zimnej sezóny nám ukázal svoje víkendové kráľovstvo...

Takmer každý týždeň uteká rodina Zápalovcov pred ruchom Bratislavy na Záhorie. Vo chvíli, keď prejde autom okolo tabule s nápisom Smolinské, necháva každodenné starosti za chrbtom a venuje sa chalupárskym srdcovkám.

Dali si urobiť „prieskum“
„Dostali sme sa sem v podstate náhodou. Pred nami si tu kúpil chalupu cez inzerát jeden náš kamarát z Bratislavy. Prvý rok sme chodievali k nemu na návštevy a postupne sme si Smolinské zamilovali. Neskôr si tu kúpil dom ďalší Bratislavčan a ako tretí sme prišli my,“ rozpráva moderátor, pre ktorého sa chalupárčenie stalo najväčšou vášňou.
Keďže dedinka je od hlavného mesta vzdialená iba 70 kilometrov, často sa kedykoľvek uprostred týždňa zoberie a ide si len tak sám majstrovať a zušľachťovať rodinné sídlo.  „Už sa to stalo veľakrát. Manželka ani nevie, kde som, zrazu len zistí, že som sa zbalil a odišiel som na chalupu,“ smeje sa Jaro. Vzápätí vysvetľuje, že jeho najväčšou zábavkou je zbieranie starožitných predmetov, ktoré potom prerába, aby nimi skrášlil dvor pred domom. Naposledy takto do jeho vzácnej zbierky pribudol starodávny koč a korýtko, ktoré sa chystá očistiť a nalakovať. Vzťah k starožitnostiam zo slovenských dedín má aj Jarova manželka Karin, bývalá folkloristka.  „Zbierame rôzne predmety a susedia to o nás vedia. Keď už niečo nepotrebujú a chcú to vyhodiť, zavolajú nás, či by sa nám to nepáčilo. Tak sme naposledy s Jarom vliekli po dedine staré korýtko a dobre sme sa na tom zabavili,“ rozpráva Karin. Dodáva, že po príchode do Smolinského z chalupy s manželom množstvo podobných starožitností povyhadzovali, pretože ich vtedy nezaujímali. Dnes by mnohé z nich určite využili.

„Poď na besedu...“
Obľúbená tvár markizáckeho spravodajstva priznáva, že zo všetkého najviac miluje chalupárčenie v lete.  „Zimu na chalupe nemám až tak veľmi rád. Zbožňujem však leto, vtedy môžem kosiť a pracovať v záhrade.“
Počas zimných mesiacov nemôžu Zápalovci vylepšovať exteriér a interiér svojho víkendového domčeka, a tak chodia na návštevy k susedom alebo trávia spoločné chvíle pri kozube. „V zime len tak prežívame a navzájom sa navštevujeme so susedmi, domáci hovoria – poď na besedu,“ vysvetľuje Karin Zápalová záhorácke vyjadrovanie, ktoré bratislavská rodinka pochytila po troch rokoch spolunažívania so Smolinčanmi. Zároveň prezrádza, vraj podaktoré slová sa im zapáčili natoľko, že ich používajú stále, aj keď sú doma v Bratislave.
Záhoráčtinu má rád aj Jaro, a to napriek tomu, že to tak vždy nebolo. „Keď som učil na obchodnej akadémii, mal som niekoľko žiakov zo Záhoria. Keď začali rozprávať, nerozumel som im, a niekedy mi to aj trochu prekážalo. Ale odkedy chodievam sem, prišiel som záhoráčtine na chuť.“

Dvaja Zápalovia v jednom Smolinskom
K trom bratislavským rodinám, ktoré chodia každý víkend  „resetovať hlavy“ do Smolinského, nedávno pribudla ďalšia. Koncom minulého roka si kúpil víkendový domček v tej istej dedine ako Jaro aj jeho starší brat Vlado.
Moderátorský partner Marianny Ďurianovej tak bude mať spoločnosť na svojich obľúbených prechádzkach po lese, ale hlavne pomocníka pri prácach okolo domu, na ktoré často jeden pár chlapských rúk nestačí.  „Práce je tu nad hlavu. Najbližšie plánujeme dokončiť vonkajšiu fasádu domu, zrenovovať strechu aj starú stodolu, a prerobiť podkrovie, aby sa tu mohlo vyspať viac ľudí,“ vyratúva svoje vízie bývalý športový moderátor. Dodáva, že kolegovia z práce zatiaľ na jeho chalupu na víkendy nechodia, no vraj keď získa viac priestoru v interiéri, iste sa to zmení.
K najbližším plánom Zápalovcov patrí okrem spoločných grilovaní s priateľmi aj hubárčenie. Práve hľadanie húb je najnovším Jarovým chalupárskym koníčkom:  „Minulý rok ma to draplo. Odvtedy by som stále kupoval nový košík na hríby. Hubárčim so susedom, a ten mi ukázal zopár svojich tajných miest. Začalo ma to neuveriteľne baviť. Máme svoje rituály. Vyrážame na bicykloch vždy skoro ráno po rozvidnení. Keď sme pyšní na to, čo sme našli, zájdeme do šenku, a ten, kto natrafil na prvý dubák, zaplatí pivo. Už teraz sa teším na leto, keď si na to spomeniem,“ uzatvára chalupár s úsmevom.