Mojcasopis.sk

Vytopení čakajú na peniaze

Text: pš • Foto: sita

Počas minulotýždňových povodní tisícky ľudí museli opustiť domovy. Teraz popri útrapách z nenahraditeľných strát majetku nastupuje obdobie obáv z premnožených komárov či hrozieb rôznych črevných chorôb.

Po historicky najhorších záplavách Slovenska za posledných 130 rokov, najmä na jeho východe, sa cez víkend živel upokojil. Vláda avizovala postihnutým pomoc vo výške 25 miliónov eur.

Tisícky ľudí museli pred hroziacou vodou opustiť domovy. Navyše sa k živlu na viacerých miestach pridružili zosuvy pôdy, ktoré prerušili železničnú dopravu, zatarasili autám cesty a spôsobili problémy v ľudských obydliach. Geologická služba zaevidovala približne 20-tisíc svahových deformácií. Perličkou záplav bolo, že v Jurskom pri Kežmarku muselo zjednávať poriadok aj 80 policajtov, keďže domáci sa starostovi vyhrážali smrťou, zvalili ho na zem a ukradli potravinové balíčky. Tie v sobotu krátko po 20. hodine priviezol do obce odrezanej od sveta vrtuľník s humanitárnou pomocou. Z útoku polícia obvinila 29-ročného muža.

Obrat po sobote

Hladiny väčšiny riek na východe Slovenska, kde v piatok a v sobotu voda narobila najväčšie problémy, v nedeľu klesli. Napríklad v Nižnej Myšli pri Košiciach zosuv poškodil v noci na piatok a v jeho priebehu približne 50 domov, z ktorých museli evakuovať 170 ľudí. Koncom minulého týždňa pritom nešlo o ojedinelé prípady. Zosutá pôda ničila domy, záhrady, mosty, cesty, železničné trate. „Zbytočne teraz špekulovať, ako to vzniklo,“ vyhlásil premiér Fico, ktorý navštívil Šurany a povodne označil za tisícročné. V piatok tiež oznámil, že súkromným osobám štát prispeje 25 miliónmi eur, ktoré budú vyčlenené z rezervy vlády, premiéra, rezervy na živelné pohromy, ale aj z výnosu lotérií! Otázkou je, či ďalšími peniazmi tiež prispeje Európska únia, keďže požiadať o ne by Slovensko mohlo až v prípade, keby škody na infraštruktúre presiahli 350 miliónov eur. Tragédiou tisícov ľudí však ostane, že proti povodniam buď vôbec neboli poistení, alebo len nedostatočne a prípadná poskytnutá suma im uhradí sotva zlomok škôd, o ktoré ich pripravil živel.

Chránená hlavne Žilina

Najviac protipovodňových stavieb sa po roku 2006 postavilo v Žilinskom okrese (4) a potom v Čadčianskom spoločne s Malackým okresom (po 3). Slovenský vodohospodársky podnik riadilo SNS a jeho nadriadeným orgánom bolo ministerstvo životného prostredia, dlhý čas takisto spravované nominantom národniarov. A všetky nitky, ako to v prípade zástupcov tejto strany je pravidlom, viedli k bývalému primátorovi Žiliny i k dlhoročnému predsedovi SNS Jánovi Slotovi. Doplňme, že najviac stavieb pridelil Slovenský vodohospodársky podnik Stredoslovenskému kraju (16), z toho deväť Žilinskému okresu! Východ republiky, historicky najviac skúšaný povodňami, dostal len 8,4 percenta z celkového balíka na protipovodňovú ochranu! Odborníci za najviac ohrozené územia pritom považujú záplavové oblasti v okolí Skalice až po Myjavu, ďalej od Levíc po Rimavskú Sobotu, od Popradu po Prešov, od Starej Ľubovne po Svidník, okolie Vranova nad Topľou, Trebišova a tiež oblasť od Zlatých Moraviec po Štúrovo. Za absolútne neospravedlniteľné plytvanie peniazmi sa v odbornej verejnosti okrem neprimeraného prideľovania, považuje najmä sťahovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku z Banskej Štiavnice do Žiliny a pred dvomi týždňami naspäť.

Po rekordne daždivom máji...

Keďže v máji spadlo najviac zrážok zo všetkých mesiacov od roku 1881, premočená pôda v minulom týždni nedokázala prijať ďalší väčší objem vody.  Ak by v týchto alebo v najbližších dňoch dažde pokračovali, bude pokračovať aj katastrofa. Ale aj v prípade predpokladaného teplého počasia by sa Slovensko  malo pripraviť na vyrovnanie sa s biliónmi premnožených komárov a pravdepodobne aj s hroziacimi črevnými epidémiami zo znečistených spodných vôd. 

Krajina neschopná zadržať vodu?

Už niekoľko rokov tvrdí Ing. Michal Kravčík, predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda, že za záplavy si ľudia môžu sami. Rovnako ako pri všetkých záplavách aj pri posledných za hlavnú príčinu Kravčík označil neschopnosť krajiny zadržiavať vodu, ktorá sa okamžite po spadnutí rútila do okolia. Podľa neho, samozrejme, nemá zmysel stavať gigantické vodné priehrady na zadržiavanie vody. Za riešenie však považuje prípadné budovanie množstva maličkých plôch na zadržiavanie divo sa rútiacej vody po lesných zvážniciach ale aj za riešenie dôsledkov nesprávne postavených vyše 300-tisíc kilometrov vybudovaných ciest. „Len ekosystémová ochrana vôd a integrovaný manažment majú šancu predchádzať tomu, čoho sme boli teraz svedkami,“ tvrdí Kravčík. On sám je známy tým, že protipovodňovú ochranu miest a obcí, často zúženú iba na reguláciu potokov a riek, pri ktorej „horného spláchne a dolného zaleje“, považuje za vyhodenie peňazí.

Obetiam povodní je možné pomôcť prispením na  konto Nadácie TV Joj  - číslo účtu 22221111/5200 v OTP Banke, variabilný symbol 1111.

 

 

V predaji od 24. 6. 2010

Lady GaGa: S rúžom aj kondóm

Gérard Depardieu: O svojom herectve pochybuje

Retro vydanie 1997 - 2010


Top 10