Mojcasopis.sk

Eva Borušovičová písala scenár filmu Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi celých sedem rokov. Možno preto sa zdalo, že sa inak veľmi tvorivá umelkyňa, ktorá už v minulosti nakrútila tri filmy za štyri roky, stiahla do úzadia.

Posledný film Evy Borušovičovej Vadí nevadí kritikov nepresvedčil, autorka si však myslí, že jeho existencia má svoj zmysel. „S kritikami je to tak, že režisér a niekoľko desiatok jeho spolupracovníkov sa dva-tri roky snažia z celých síl urobiť film, ako najlepšie vedia, a potom im kritik za dve-tri hodiny na dvadsiatich riadkoch vysvetlí, že by to vedel urobiť lepšie.

„Takže, čo už s tým narobíte. Okrem toho, na Slovensku nie je zvykom chváliť slovenských umelcov. Páčilo sa mi viacero filmov, kníh a divadelných inscenácií, na ktorých kritika nenechala suchej nitky, takže aj kritické rozsudky nado mnou beriem s rezervou,“ hovorí pri téme filmovej kritiky Borušovičová, ktorá na otázku, aké boli prvopočiatky jej túžby stáť za kamerou a venovať sa zvačša mužskej profesii, spomína na detstvo. „Bolo to niekedy v druhej triede na základnej škole, keď som pripravila predstavenie pre spolužiakov, ktoré sme hrali pomocou televízora vyrezaného zo škatule od práčky. Mužské a ženské aspekty som vtedy neriešila a ono je často lepšie neriešiť ich vôbec, rozhodne nie v tom zmysle, že keď to robia najmä muži, nie je to aj pre mňa.“ Ešte predtým, ako Eva vyštudovala réžiu, získala diplom zo scenáristiky, a hoci sa jej predkovia ničomu podobnému nevenovali, vie, kde jej túžba písať pramení. „Máme v rodine hlavne lásku k príbehom. K čítaným aj k rozprávaným. Možno sa vďaka tým príbehom dajú aj všelijaké životné útrapy prežiť bez dochrámania duše,“ myslí si. „Scenáristika je úžasná v tom, že v jeden deň vám niečo skrsne v hlave a možno raz, ak máte šťastie, o dva-tri roky tú vašu predstavu uvidia ľudia na plátne, odnesú si ju domov a ich život bude od tej chvíle trochu iný.“ Málokto si vie predstaviť, ako to vyzerá, keď človek píše scenár, ako hľadá témy. Scenár filmu Vadí nevadí písala Eva so sestrou a hovorí sa, že často aj v nočných košeliach. „V nočnej košeli sa píšu najlepšie veci, to je predsa známy fakt o scenáristoch,“ smeje sa Eva a nezabudne poznamenať, že obľúbených tém má plné zápisníky. „Niekedy sa bojím, že budem žiť prikrátko a keď zomriem, tie čarbanice už nikto nevylúšti.“

Kto nepochybuje, klame
Po tom, ako Eva nakrútila svoj prvý celovečerný film, stihla si zaobstarať aj rodinu. V jednom rozhovore pred ôsmimi rokmi povedala, že „človek celý život očakáva, že dostane modré z neba, a žena očakáva, že príde muž, ktorý jej aj to modré z neba znesie“, a keďže sa vydala, zrejme našla takého, ktorý sa o to minimálne pokúša. „Som vydatá a mám dvoch úžasných synov,“ hovorí a jedným dychom dodáva: „A s modrým z neba je to ako s väčšinou vysnívaných vecí: nakoniec treba mať vždy veľa trpezlivosti a nebazírovať na detailoch,“ smeje sa režisérka, ktorej manželom je súdny lekár Norbert Moravanský, známy aj tým, že ako odborný poradca spolupracoval s tvorcami kriminálnych filmov či seriálov. Napríklad pri seriáli Mesto tieňov. Napriek tomu, že je Eva vo svojej profesii úspešná, od posledného filmu o nej bolo počuť akosi menej. „Nie každú prácu režiséra a scenáristu hneď vidieť. Robila som iné veci, zbierala materiál a držala palce všetkým kolegom, ktorí mali v tom – pre mňa pauzovom – období dosť síl robiť jeden film aj štyri či päť rokov. Niekedy je lepšie počkať a netlačiť na pílu,“ vraví režisérka a prezrádza, že aj ona ako mnohí iní umelci sa už stretla s tvorivou krízou. „Kto aspoň raz nezapochyboval, ten buď klame, alebo užíva niečo veľmi dobré, a treba zistiť, či je to na predpis. Chvíle zaváhania však u mňa nikdy nemali dlhé trvanie. Stačilo urobiť niečo iné – výlet, poriadok v skrini alebo trebárs palacinky – a uvedomila som si, že mám vlastne veľké šťastie, lebo mám niekoľko profesií, ktoré ma bavia.“

Jánošík – do pätice všetko dobré?
Poľská režisérka svetového mena Agnieszka Holland ukončila v októbri nakrúcanie filmu o Jurajovi Jánošíkovi, ktorého scenár napísala práve Eva Borušovičová. „Jánošíka som s prestávkami písala sedem rokov,“ hovorí a naznačuje, že nie je jednoduché spracovať takú širokú a kľúčovú historickú tému. V dejinách slovenskej kinematografie je to už piaty pokus o uchopenie témy zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Tentoraz nejde o príbeh legendy, ale ako názov filmu prezrádza, o pravdivú históriu Juraja Jánošíka. Film nakrúcali na Slovensku a v Poľsku. „Bola som pár dní pri tom. Práve dnes mi písala Agnieszka, ako v strižni skladá jednotlivé zábery,“ spomenula Eva a prezrádza, o čom bude film z jej pohľadu. „Je to dramaticko-mystický príbeh o človeku, ktorý hľadá v živote svoje miesto, chce zlepšiť svet, ale nehodí sa do vtedajšieho poriadku. Pri jeho písaní som vychádzala z faktov, ktoré sa zachovali o skutočnom živote Juraja Jánošíka a jeho priateľa Tomáša Uhorčíka, a dúfam, že diváci budú príbehom rovnako fascinovaní, ako som bola ja, keď som ho postupne odkrývala a nachádzala pod nánosom legendy.“


Eva Borušovičová

Vek: 38

Stav: vydatá

Režijná filmografia:
Modré z neba 1997, Amálka, ja sa zbláznim! (TV film) 1999, Vadí nevadí 2001

Autorka scenárov:
Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi, Vadí nevadí

Zvláštne znamenie:
Najlepšie veci píše v nočnej košeli