Mojcasopis.sk

V predvolebnom období poskytla líderka SDKÚ-DS viacero rozhovorov slovenským médiám . Aby sme neopakovali ich obsah, položili sme otázky, ktoré ju charakterizujú aj ľudsky, nielen ako vedúcu osobnosť najsilnejšej pravicovej strany.

Ruský filmový režisér a herec Nikita Michalkov povedal, že v prvej polovici života človek pracuje na svoje meno a v druhej meno pracuje naňho. Vnímate to podobne?
Podľa mňa je vytváranie si dobrého mena a stráženie cti celoživotnou púťou. Niekedy dobré meno stratíte hravo, drobnosťou a aj česť je mimoriadne citlivá na akékoľvek záchvevy a býva ohrozená z rôznych dôvodov. Navyše, v politike kráčate životom plným kompromisov. Za dôležité však považujem vycítiť alebo poznať hranicu, za ktorú zájsť už nie je prípustné a ani možné.

Ako z tohto pohľadu vnímate hlasovanie za kolegyňu Rosovú, ktoré ste „zavŕšili“ položením poslaneckého mandátu?
Hm, kiež by som v živote neurobila väčší prešľap ako tento, napríklad nedôverovala ľuďom, ktorým som nemala. 

Vládna koalícia prezentovala vaše hlasovanie ako podvod.
Tak si to zopakujme. Táňa Rosová ako spravodajkyňa predkladala daný zákon. Z toho logicky vyplývalo, že bola za jeho prijatie a, navyše, verejne to  deklarovala. Lenže kartičku na hlasovanie nechala na svojom poslaneckom mieste. Keď som to zistila, bolo mi jasné, že už nedobehnem k jej pultu spravodajkyne a že kartičku jej nestihnem priniesť. Tam nastal môj skrat a hlasovala som za ňu z jej poslaneckého miesta. To je všetko.

Hlasovať za iných sa nemá...
Neodobrala som jej hlasovacie právo. Verejne oznámila, že hlasuje za. Poslanec má právo verejným oznamom zmeniť svoje technické hlasovanie. Avšak keď som si to počas nasledujúcich hodín prebrala, tak som mandát dobrovoľne zložila.

Čo sa v podobných prípadoch deje v človeku?
Napríklad vám naskočí, že v Európskom parlamente, keď poslanec verejne vysloví svoj postoj, názor, tak tá „technicita“, mám na mysli technické hlasovanie, je nepodstatná. Podstatné je verejné vyslovenie. U nás sa však technický regulatív vníma striktne ako porušenie pravidla a toto porušenie má odstupňované sankcie od pokarhania cez prípadnú finančnú pokutu až po návrh, aby sa dotyčný poslanec vzdal - podľa našich noriem - neodobrateľného mandátu. Rozhodla som sa ako som sa rozhodla. Vnímala som to tak, že po tomto kroku už nebude možné toto hlasovanie považovať za podvod, keďže v opačnom prípade by práve slovíčko podvod protistrana používala nonstop. A mne by čo ostávalo? Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať? Okrem toho som si bola plne vedomá vlastnej chyby a považovala som za povinnosť brať vážne naše pravidlá. Aj ich výklad.

Ako vnímate vplyv rodiny na vaše sformovanie?
Vplyv rodiny a rodinné zázemie v istom období života sú vždy určujúce pre vývoj človeka. Pokiaľ máme to šťastie a rodinu máme. Až neskôr ju nahrádzajú priateľstvá, škola, nová rodina, nové väzby.

V akom prostredí ste vyrastali?
Za „zlú“ pravdu sa u nás netrestalo, ale za aj hlúpu lož veľmi. Poviem pre mňa pamätný príklad. Ako deti sme hrali volejbal a povedalo sa mi jasne, že doma treba byť o šiestej. Nestíhala som a ako hlúpa som si posunula hodinky. Výsledkom bola taká nakladačka otcovým remeňom, na ktorú nikdy nezabudnem. Nie preto, že som prišla neskôr, ale že som klamala.

Stali ste sa podobnou nekompromisnou vychovávateľkou svojej dcéry?
Nikdy som ju nemusela udrieť. Ani by som to nevedela. Takže som musela zvoliť príklad svojej mamy, ktorej keď sa nezdalo, ako sa správam, prestala so mnou hovoriť. Bolo to strašné, keď som potom okolo nej obiehala a prosíkala...

Strašnejšie ako otcov remeň?
Oveľa. Skúšala som všetky možné spôsoby otvorenia rozhovoru a debaty. Ona to však vedela vydržať až kým mi nedošlo, ako to vlastne je. Takže som to isté skopírovala a zaberalo to aj na moju malú babulu. Nemala rada, keď som stíchla.

Po televíznej debate s premiérom Ficom sa na vašu adresu zosypala kritika za to, že, poviem to prehnane, neviete dať po papuli. 
Rozumiem a, samozrejme, vnímam tieto nabádania na to, že by som mala byť ráznejšia.

Musíte sa veľmi ovládať, aby ste nereagovali rovnako ako protistrana?
Isteže mi je nepríjemné, keď politik použije voči mne podpásové údery alebo keď vytiahne prvoplánové údery postavené na vode. Isteže sa mi chce reagovať, vysvetľovať a dotýka sa ma to. Možno si spomeniete napríklad na starého pána, ktorý stál s transparentom „Okrádanie ako za totality, to je slovenská sloboda a demokracia“ pri presmerúvaní rieky Nitry, lebo mu zobrali pozemok a nedali náhradu, pričom okamžitá reakcia premiéra Fica bola, že je to mnou platený agent! Hlboko sa ma to dotklo. Premiér sa neskôr ospravedlnil - tomu dôchodcovi! Rovnako sa ma dotklo, keď zvolal tlačovku k našej krádeži sloganu na bilbord, čo sme vysvetlili ako absurdnú lož. Ja nebudem reagovať rovnako.

Myslíte si, že možno hovoriť s vlkmi, na ktorých neceríte zuby a nereagujete rovnakou rečou ako oni?
Som presvedčená, že politiku je možné robiť aj inak.

Ak vás protihráči medzitým nezožerú.
Opakujem, že nebudem s nimi zavýjať. Poprela by som tým vlastné ja.

Preto, lebo by ste neboli dostatočne autentická?
Nielen preto. Taký spôsob komunikácie je pre mňa nezmyselný. Nič nerieši, nikam nevedie, iba znervózňuje.

Nebojíte sa, že vás pre gándhiovské správanie slovenská politika vypudí?
Zatiaľ ma nevypudila, aj keď si, samozrejme, podobné riziko uvedomujem. Naopak, od preferenčných hlasov v roku 2006, tretích najvyšších z politikov, cez milión hlasov v prezidentských voľbách, som presvedčená, že si v týchto voľbách budem môcť potvrdiť svoju pozíciu na politickej scéne.

SDKÚ sľubuje pokračovanie v reformách. Ako si v prípade vládnutia predstavujete ich praktické presadenie?
Jediný spôsob rozhodovania sa, ktorý poznám, je diskusia, dialóg. Ak pripravujete vážnu reformu, napríklad dôchodkovú, a nezískate súhlas naprieč celým politickým spektrom, tak ju neudržíte a bude nepriechodná. Začnú to meniť raz tí, potom oní, tretí, štvrtí. Nič nebude fungovať a napokon sa obráti proti záujmom ľudí, pre ktorých sa k tomuto kroku pristupovalo. Veľké zmeny musia mať súhlas naprieč celým politickým spektrom. Pluralitu strán či politické spektrum vnímam tak, že sme rozdielni a špecifickí, rovnako ako naše záujmy či potreby.

To považujete za dôvod, pre ktorý nechcete agresívne reagovať na „malichernosti“ jednotlivcov, jednotlivých strán?
Zoberte si ekonomickú reformu po roku ´89. V podobe, ako ju navrhoval federálny tím, bola na Slovensku nepriechodná a Slovensko ju odmietlo. Pre zásadné rozhodnutia sú dialóg a diskusia jediným možným spôsobom, ako sa nielen správne rozhodnúť, ale aj presadiť správne riešenia tak, aby fungovali a priniesli konkrétne výsledky či výstupy. Tohto sa v politike chcem a budem držať. Pre mňa je akousi ručnou brzdou nedopustiť, aby som uverila v jedinú pravdu, respektíve pravdu, s ktorou som prišla ja, a preto musí byť pravdou jedinou. Zatiaľ sa mi však skôr zdá, že musím korigovať mieru vlastných pochybností.  
 
Som skeptický voči politickým stranám, ich úmyslom, možnostiam a schopnostiam splniť to, čo by splniť chceli, a tak sarkasticky zacitujem bývalého ruského premiéra Černomyrdina: My choteli kak lučše a polučilos kak vsegda (Chceli sme najlepšie riešenie a dosiahli sme také ako vždy). Čo poviete?
Na konštatovanie Černomyrdina sa môžem usmiať, ale ďalej musím brániť svoje predchádzajúce tvrdenie hoci aj tým, že nebudem a nechcem ako politička zo seba chrliť dogmatické vety, ktorým neverím. Mimochodom, v súvislosti s podobnými zázračne všetko riešiacimi frázami by mi ani tak neprekážalo, že majú účinok na občanov, ako to, že ich nedešifrovali politológovia a pokojne tieto očividné klamstvá zaradili do kategórie argumentov. Potom však neviem, kto má odhaliť politika pred občanmi ak nie expert, ak nie analytik, ak nie novinár?! Keď politológa uspokoja dogmy, klamstvá a ani ich nedešifruje či neodhalí?! To teda vo mne vyvoláva zármutok.

Boli by ste išli do politiky, aj keby žil váš manžel?
Stanko mi už pri prvej ponuke v roku 2002 hovoril, aby som do politiky išla. Domnievam sa, že pri opakovaných ponukách by nezmenil postoj. Trošku by som mu asi skomplikovala parketu politickej satiry, aj keď viem, že by ma nešetril.

Ako si predstavujete svoju politickú budúcnosť?
Môj pobyt v politike závisí od jediného čísla, ktoré bude známe 13. júna.

Koľko percent by malo reprezentovať?
Som príliš zaangažovaná, aby som si to trúfla odhadnúť. Pokiaľ ide o prieskumy verejnej mienky, nateraz odsúvam svoju profesiu trošku bokom. Stratila som odstup a objektivitu.