Mojcasopis.sk

Svetový bulvár momentálne živia informácie o rozpade štvorročného vzťahu herečky a o deväť rokov mladšieho modela Gabriela Aubryho . Rozchod zatiaľ potvrdil len Gabriel a ako dôvod uviedol deväťročný rozdiel medzi ním a Halle. Tá odmietla zatiaľ novinku vo svojom súkromí komentovať, no na verejnosti sa už ukazuje po boku iného muža.

Na striebornom plátne stvárnila mutanta, mačaciu ženu a v neposlednom rade aj sexi Bondovo dievča. Dôkazom jej hereckého talentu je zbierka mnohých ocenení, ktorým dominujú Oscar, Emmy alebo Zlatý glóbus. Napriek tomu, že má tri roky po štyridsiatke, vyzerá stále hriešne dobre. Halle má s Gabrielom Aubrym dvojročnú dcérku Nahlu Arielu, po rozchode prominentného páru sa vraj budú na jej výchove podieľať rovným dielom. Herečka hovorí o úskaliach svojho osobného života, ťažkom detstve po boku otca tyrana, ale aj o tom, ako by rada svojej dvojročnej dcérke priviedla na svet súrodenca a prečo sa už nikdy nevydá.

Dnes vás všetci poznajú ako ženu obdarenú úspechom a slávou. No nie vždy ste boli na výslní. Najmä vaše detstvo nebolo až také pekné... Spomínate si naň niekedy?
Ale áno. Nebolo to len obdobie temna... Moje detstvo nebolo zasa až také ťažké a neznesiteľné, ako ho často iní prezentujú. Nikdy som netrpela hladom, mala som si čo obliecť, mal si ma kto k sebe privinúť. Mala som jedného obdivuhodného rodiča, ktorý ma nadovšetko miloval.

Vaša mama vás výchovou vyniesla spolu so staršou sestrou Heidi poriadne vysoko, však?
Áno. Prejavila sa v tomto ako veľmi silná a nezávislá žena. Urobila všetko, čo len mohla, a urobila to tak, ako najlepšie vedela. Nemali sme veľa peňazí, ale mali sme ich dosť na slušný život. Neviem, ako je to možné, ale vždy som dostala všetko, čo som potrebovala.

Ale váš otec, to už je iná kapitola...
To je tá tmavšia časť môjho detstva. Vlastne je to niečo ako chýbajúci článok. Je ťažké, ak dieťa vyrastá bez otca, či je to chlapec, alebo dievča, pretože dieťa potom nemá správny ucelený obraz o mužoch. Dlho som si myslela, že všetci muži sú ako on, a zmierila som sa s tým, že mužská rola spočíva v násilí a tvrdosti.

Vplývalo správanie vášho otca na to, ako ste pristupovali k výberu vašich partnerov a celkovo na vzťah s mužmi?
Áno, ovplyvnilo ho. A veľmi negatívne! Nemala som ten pravý obraz o mužoch. Bola som priťahovaná len tým, čo som poznala a čo nebolo pre mňa práve najlepšie.

Bude to sedem rokov, čo váš otec umrel. Zmierili ste sa niekedy?
Nie, kým bol nažive, až po jeho smrti. Skôr mi to nedovolil môj hnev, pocit opustenia a zrady. Pokúšala som sa pochopiť to, prečo konal tak, ako konal... No nepochopila som to, preto som to nevedela ani ospravedlniť. Zrejme som potrebovala niekoho, kto mi pomôže vyliečiť náš vzťah. Žiaľ, nestihla som v ňom nájsť človeka skôr, ako umrel.

Čo sa dialo potom, ako ho vaša mama opustila?
Presťahovali sme sa do inej štvrte. Bielej štvrte. Mama nás zapísala do inej školy, podľa jej názoru slušnejšej, pretože v jej okolí neboli žiadne grafity. V celej škole bolo päť čiernych detí, z toho dve sme boli ja a moja sestra.

Ako ste sa s tým vyrovnali?
Život v  „bielom prostredí“ bola vynikajúca škola života. Bojovala som so svojou identitou. Neustále som sa porovnávala s bielymi, kládla som si otázky, či som dostatočne pekná, talentovaná, či som dosť dobrá a bystrá. Našťastie, bola tam jedna učiteľka, jedna  z mála Afroameričaniek v učiteľskom zbore. Bola ako anjel. Objavila sa vždy, keď som pochybovala alebo keď moje kroky nesmerovali správnou cestou. Aj vďaka nej som vedela, že je všetko v poriadku. Dodnes ju vidím ako krásnu ženu, výbornú matku, ktorá je za jedného muža vydatá už 30 rokov. Takou som vždy chcela byť.

Po škole ste odišli do New Yorku, kde ste sa venovali modelingu. Je pravda, že v tomto období ste žili v útulku pre sociálne slabých?
Áno. Robila som, čo som mohla. Mala som veľké oči, šla som za svojím snom a nechcela som sa domov vrátiť porazená. Ja som sa totiž nechcela venovať modelingu. Pôvodne som sa do New Yorku presťahovala preto, lebo som chcela študovať herectvo, modeling bol len celkom lukratívny začiatok kariéry. 

Bola by hanba, keby ste sa vrátili domov bez vyštudovaného herectva?
Hanba nie, to bola akási tichá prísaha medzi mnou a mojou mamou. Ona vždy túžila po tom, aby som si splnila svoje sny a herectvo vyštudovala. Odcestovala som a v priebehu dvoch mesiacov som minula všetky peniaze. Zavolala som jej a poprosila ju, či by mi nepožičala nejaké peniaze na nájom. Povedala nie. Vraj nikdy nenaštartuje môj život tým, že mi bude neustále požičiavať peniaze. Bola som na ňu strašne nahnevaná. Nehovorila som s ňou rok a pol, ale za ten čas som sa naučila byť sebestačná. A vtedy som pochopila, že to bolo len pre moje dobro.

Čím ste staršia, tým vyzretejšie úlohy dostávate. Cítite sa v nich dobre?
Áno, zámerne si vyberám také ženské postavy, ktorých hlavnými devízami sú rozum a životná skúsenosť, nielen pekná tvárička. Najviac mi asi sadla úloha investigatívnej reportérky vo filme Perfect Stranger. Tento film mi dal obrovskú príležitosť premýšľať a spájať súvislosti. Bola to veľmi príjemná, no ťažká úloha a veľká výzva.

Čo je najťažšou úlohou vo vašom súkromnom živote?
Tá, o ktorú som sa snažila niekoľko rokov – stať sa matkou. A teraz je obrovskou výzvou a bremenom zároveň byť čo možno najlepšou matkou.

Realizujete sa v rámci rôznych charitatívnych aktivít. Inšpirovala vás k tomu vlastná bezmocnosť, ktorú ste kedysi pociťovali?
Áno. Zapájam sa najmä do dobročinných aktivít spojených s pomocou pre týrané a zneužívané ženy a znevýhodnené deti. Tieto aktivity ma napĺňajú. Avšak musím podotknúť, že ja som nikdy nebola týraná, napriek tomu, čo sa o mne popísalo. Týraná bola moja matka, otec ju niekoľkokrát zbil. Takže teraz sa v rámci charity podieľam na poskytovaní informácií ženám s podobným osudom. Aby vedeli o možnostiach, ktoré majú, poradiť im vo výchove svojich detí, vzdelávať ich a pomôcť im nájsť si lepšiu prácu a postaviť sa na vlastné nohy.

Vraj ste veľkým fanúšikom psychoterapie. Je to pravda?
Áno. Mňa aj moju sestru k tomu priviedla mama po tom, ako odišla od otca. Navštevovala som skupinovú terapiu. Prospelo mi, že som počúvala ľudí, ktorí hovorili o svojich životných príbehoch a problémoch. Naučila som sa nebáť sa hovoriť o zlých časoch a požiadať o pomoc. Mám dlhoročného terapeuta a som s ním stále v kontakte. Zavolám mu vždy, keď sa udeje niečo, z čoho som mimo.

Využívate terapiu aj pri problémoch v partnerskom živote?
Skupinovú terapiu som využila po oboch rozvodoch. Vtedy som sa potrebovala jednoducho vyplakať, počuť o problémoch iných žien, ktoré by ma posilnili. Veľmi mi pomáha, keď viem, že nie som jediná, ktorá trpí, bolesť sa dá vtedy lepšie uniesť. V takejto situácii potrebuje žena podporu iných žien.

Plakali ste kvôli mužom?
Kvôli nim nie... Ale pre lásku, ktorá zostala v mojom vnútri. Tento pocit sa po každom rozpade môjho vzťahu opakoval.
 
Človek si z každého vzťahu berie určité ponaučenie. Vzali ste si ho aj vy?
Po druhom rozvode som precitla a pochopila, že nikdy nenájdem lásku na celý život. Už to nie je možné. Niežeby som v lásku prestala veriť, to nie. Ona existuje, len je veľmi prchavá. Len som napríklad navždy upustila od myšlienky manželstva. Už sa nikdy nevydám.

Nikdy? Ste si istá?
Som si na sto percent istá! Už žiadne tradičné ani oficiálne zaväzovanie sa k niekomu. Láska, budovanie rodiny a citová, duchovná spätosť znamenajú pre môj život viac ako to, že si oblečiem biele šaty a podpíšem sa na kus papiera, ktorý ma k tomu legálne zaväzuje. Necítim potrebu to ešte niekedy urobiť. 

Čo sa týka materstva, dali by ste sa nahovoriť na ďalšie dieťa?
Áno. Dúfam, že sa mi tento zázrak ešte aspoň raz stane. Na prvé dieťatko som čakala dosť dlho, preto dúfam, že teraz to už príde rýchlejšie. A keď sa to stane, nebudem schopná o tom mlčať, práve naopak, rada to vykričím do celého sveta. Tehotenstvo som naplno prežívala, nebolo mi nevoľno, nemala som žiadne problémy, preto som si ho mohla vychutnať až do konca. Bábätko v brušku mi dodávalo dobrú náladu a energiu, cítila som sa ako superžena.

Uvažovali ste už aj o adopcii dieťatka? Mnohé vaše kolegyne z brandže sa už na adopciu podujali.
Áno, uvažovala som o tom, ale ešte na to asi nedozrel čas.

Na čo sa ešte tešíte do budúcnosti?
Verím, že nasledujúca kapitola môjho života sa bude odvíjať od toho, že som sa stala matkou. Stabilná, šťastná rodina, to je miesto, kde by som samu seba chcela vidieť o desať aj o dvadsať rokov.

Je túžba po rodine silnejšia ako túžba po nových pracovných ponukách?    
Áno, je, aj keď filmu sa nedokážem úplne vzdať. Kedysi som nakrúcala veľa, pretože som nemala nič iné na práci. Teraz mám malú dcérku, ktorá ma potrebuje. Pri nej sa mi môj život upokojil, dokonca mám konečne čas na svoje koníčky.

Aké sú teda vaše koníčky?
Viažu sa na môj domov a záhradu, kde pestujeme veľa ovocných stromov. Nie je nič úžasnejšie, ako odtrhnúť si jablko vo vlastnej záhrade. No a keď mám chvíľu čas, veľmi rada plávam v našom bazéne.

Váš bývalý priateľ hrával golf, viete ho hrať aj vy?
Áno, naučila som sa ho hrať z lásky ku Gabrielovi. Najskôr som si myslela, že golf je tá najnudnejšia vec na svete, no nie je to tak. Po pár hrách som si uvedomila, že je to zábava a dobrý spôsob, ako spolu tráviť čas.

Vaše meno sa pravidelne objavuje v zozname najkrajších ľudí planéty. Aký je váš vzťah k plastickým operáciám?
Zatiaľ som žiadnu nepodstúpila, no toto je oblasť, v ktorej sa držím hesla – nikdy nehovor nikdy. Čo ak ju raz skutočne budem potrebovať? Zatiaľ dúfam, že sa moja zvodnosť čo najdlhšie zaobíde bez skalpela.

Vizitka
Vek: 43 rokov
Stav: rozvedená
Deti: Nahla Ariel (2)
Filmografia: Ples príšer (za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon ako prvá Afroameričanka v histórii udeľovania cien Americkej filmovej akadémie), Gotika, Dnes neumieraj, Catwoman, X-Men, X-Men 2, X-Men: Posledný vzdor, Perfect Stranger