Jan Kraus považuje slobodu za najdôležitejšiu hodnotu, ktorú si treba vedieť vziať. Prízvukuje, že nie je úslužný poskok, ktorý bude držať jazyk za zubami. Žije po boku herečky Ivany Chýlkovej, ktorá pri slove svadba vraj dostáva hysterické záchvaty smiechu...
Jan Kraus hovorí o slobode s veľkým zápalom aj preto, že jeho otec prežil isté obdobie v koncentračnom tábore. V talk-show Uvolněte se, prosím desí známych ľudí svojimi pichľavými otázkami a tvrdí, že sa mu ešte nikoho nepodarilo uraziť. Keďže sa pred časom rozviedol, špekuluje sa, či nechce svoj vzťah s Ivanou Chýlkovou spečatiť svadbou.
Ste v porote šou Slovensko má talent. Úprimne, má?
Predstava, že by sa zistilo, že nejaká krajina nemá talent, nehrozí. A ľudia to koniec koncov uvidia. Mám celkom čisté svedomie, pretože si myslím, že tí, čo naozaj majú určitú mieru talentu, postúpili do užšieho výberu.
Pre väčšinu slovenských umelcov je vecou prestíže a uznania, keď sa im podarí preraziť v Česku. Platí to aj pre vás?
Nerozmýšľam o uznaní, skôr je to preto, že trh je malý, na Slovensku ešte menší ako v Česku, a predsa len, tradičná národná a jazyková blízkosť vedie k tomu, že si Česi a Slováci môžu dovoliť mediálne pôsobiť v oboch krajinách. Ďalšia vec je, že svet už začína byť iný ako pred dvadsiatimi rokmi. Myslím si, že Česi a Slováci si iba vzájomne pomáhajú rozšíriť biznis.
Istý čas ste u nás pripravovali talk-show Bez obalu, prosím!, čo bol ekvivalent veľmi úspešného českého formátu Uvolněte se, prosím. Prečo sa tu relácia neujala?
Nepoznám presné dôvody, prečo sme po roku ukončili spoluprácu s televíziou JOJ. Nedohodli sme sa, pretože oni chceli za rovnaké peniaze dvakrát viac vysielania, čo, skrátka, nešlo. A pravda je, že raz za mesiac je to pre televíziu hlúpe a zbytočné, čo chápem, ale častejšie by som to robiť nemohol, pretože je to časovo náročné. Nevyšlo to, ale ten rok bol z môjho pohľadu veľmi peknou skúsenosťou.
Ako si vysvetľujete, že v Česku je vaša šou taká sledovaná? Pred dvoma rokmi ste dokonca vyhrali anketu TýTý (pozn. red.: podobná anketa ako OTO) a stali ste sa najobľúbenejším moderátorom najobľúbenejšieho programu.
Sám sa tomu čudujem. Piatok večer je v podstate úplne zlý vysielací čas, väčšina mladých ľudí vôbec nie je doma... Podľa mňa je široká sledovanosť toho programu svojím spôsobom daná tým, že v tom čase niet v českých televíziách čo pozerať. Toto je typ programu pre komerčné televízie vtedy, keď je urobený slušne a keď je schopný udržať si kvalitné publikum a určitú prestíž. Ak chcete ponúkať whiskey a Jaguara, nemôžete to ponúkať v čase telenoviel, pretože tam ten zákazník nie je.
Stalo sa vám, že ste nechtiac niekoho zo svojich hostí tak zaskočili, že sa cez to nepreniesol, prípadne sa urazil?
To sa mi nestalo. Nemám ambíciu niekoho urážať, ale zároveň nie som zbabelý a úslužný lokaj, aby som kládol zdvorilostné otázky o ničom. Pýtam sa vždy iba na to, čo ma zaujíma, a tým predsa nepácham nič zlé. Väčšina hostí chápe, že je to tak trochu aj zábava. Keď pri Človeče, nehnevaj sa niekoho vyhodíte, ak je to normálny človek, nepôjde spáchať samovraždu, a ak je to chudák, ktorý to nezvládne, tak to Človeče nikdy nemal hrať.
To si vyžaduje celkom slušnú dávku empatie...
Základ je v tom, že treba hostí rozlišovať, pretože stačí, ak raz-dvakrát uletíte a môžete ísť. K starej dáme si nemôžete dovoliť to čo k malému chlapcovi. Nemôžete si dovoliť k hercovi to čo k politikovi, pretože politik robí službu verejnosti za peniaze daňových poplatníkov. Musí byť teda pripravený znášať aj príkorie odo mňa. A keďže je čiastočne zodpovedný aj za chyby svojej politickej strany, oprávňuje ma to, aby som bol trocha drzý.
Odmalička sa venujete herectvu a stálemu angažmán v divadle sa vyhýbate. Neláka vás istá záruka práce, ktorú to so sebou prináša?
Nie. Nechcel by som už stále angažmán. Kedysi som mal svoje vlastné divadlo, ktoré sme založili tesne pred revolúciou (pozn. red.: Náhradní divadlo), predtým som fungoval v štúdiu Bouře, ale nikdy som nebol typ, ktorý by chcel byť dlho v divadle a hrať bežný repertoár. Vždy som sa podieľal na úprave hier alebo som si napísal svoju hru. A nikdy som nechcel byť iba radovým hercom, chcel som mať aj autorský vplyv na to, čo hráme. Nikdy ma veľmi nezaujímalo klasické divadlo, skôr parafrázy naň. Takže Shakespeare interpretovaný klasickým spôsobom ma nikdy "nebral".
Máte nejaké hranice v rámci komerčnej zábavy, ktoré by ste neprekročili, alebo, ak vám to časovo vyhovuje, beriete všetky ponuky?
To závisí od toho, čo mi ponúknu. V prípade relácie Slovensko má talent mi stačilo, keď mi povedali zloženie poroty a režiséra, to boli pre mňa kľúčové momenty. V komerčných televíziách je ponuka veľmi obmedzená, pretože sa týka väčšinou súťaží alebo relácií prevzatých zo zahraničia, a keď vám potom dajú originál, tak zistíte, že to skutočne nie je pre vás. Ako napríklad Bailando a podobne.
Ste otcom štyroch detí, ako v tomto smere vnímate sám seba?
Som jednoznačne výborný a vzorný otec.
Pred časom sa vaša rodina rozrástla o ďalšieho syna Marka, o ktorom ste netušili. Boli ste zaskočený?
Samozrejme, že áno, pretože som o ňom absolútne nevedel, inak by som sa ním určite zaoberal. On si ma našiel, pretože hľadal otca. Prišiel teraz ako tridsaťročný muž, stihli sme to, takže všetko je v poriadku a tešíme sa.
Verejnosti je už dobre známe, že ste si s Karlom Rodenom, nadnesene povedané, vymenili partnerky. Neutrpelo tým vaše priateľstvo?
Nie, vôbec. Naopak, je o to hlbšie.
Ako došlo k tej zámene?
To bolo dávno. To je, ako keby ste sa ma pýtali, čo sa so mnou dialo v pôrodnici. Je to taká stará udalosť, že som už lenivý o tom hovoriť. V českých novinách som si za tie roky prečítal minimálne tisíc interpretácií a žiadna nebola pravdivá. Takže to vôbec nie je dôležité.
Ivana Chýlková je uznávaná herečka. Aké je žiť po boku takej výraznej ženskej osobnosti, čím vás priťahuje?
Všetkým. Som vážne šťastný, že žijem s Ivanou Chýlkovou, a ostáva mi len dúfať, že ona to cíti rovnako.
Iba pred dvoma rokmi ste sa rozviedli, lebo ste nevideli dôvod zaoberať sa úradmi. Nebodaj sa chcete znova oženiť?
Nie je to iba moja vec, musela by to chcieť aj Ivanka (smiech). Ale my na tom naozaj nemáme postavený vzťah. Ona vydajom neobvykle pohŕda a ja svadbou pohŕdam v tesnom závese za ňou. Navyše, už som ženatý bol, odžil som si to, čo je fajn, bolo to pekné, ale nepovažujem to za dôležité. A Ivanka pri predstave bieleho závoja dostáva hysterické záchvaty smiechu ako z nejakého idiotského zvyku.
Ste veľmi kritický, či už k politike, alebo k spoločnosti. Vracia sa vám to, kto kritizuje vás?
Takmer všetci, ale je mi to jedno. Preto sme na svete, že si tak trochu žijeme.
Váš otec prežil isté obdobie v Osvienčime. Akým spôsobom sa táto udalosť premietla do vášho detstva a do výchovy?
Od útleho veku viem, čo je to nesloboda. A viem, že som na svete iba náhodou. Môj otec mal šťastie, že ako jeden z mála ľudí mohol to obdobie prežiť. A možno preto mám o to viac v sebe záväzok, že odmietam byť poskokom a väzňom súvislostí, ktoré vytvára meštiacka spoločnosť. V komunizme to nebolo ľahké, ale išlo to. Síce blbo, ale dalo sa. Keď je sloboda, všetko ide výborne.
Nie ste tak trochu anarchista?
To vôbec nie. Znova však opakujem a trvám na tom, že nie som mlčanlivý mamľas, ktorý šomre za domom, že sa niečo nedá. Slobodu si musíte vedieť vziať. Sloboda je to, že hovoríte, čo si myslíte, že sa správate tak, ako považujete za slušné, a že nie ste otrokom a podriadeným tých spoločenských návykov, ktoré sú chybné. Ako napríklad, že všetci držia hubu, no tak ju držia, ale ja nie. Všetci majú tendenciu byť servilní kvôli svojmu žrádlu, tak nech sú, ale ja nebudem.
Čo s vami robí neúspech? Narážam na to, že ste urobili film Mestečko, ktorý v Česku nemal pozitívne hodnotenia...
V Česku... Inak ten film dostal cenu amerických kritikov. Tak sa pýtam, kto to v Česku dostal? To sú možno dva filmy. Ale celkom to chápem, pretože som tam vykreslil Čechov tak, ako sa nechcú vidieť. To je, s dovolením, moja pravda, ja ich tak vidím, sú to moje historky, ktoré som zažil. Česi sa z toho zrútili, ale mňa pozvali do Londýna, mám na film veľmi dobré ohlasy od zahraničných kritikov. Na to, že to bol prvý film, som veľmi spokojný. A nerobil som to preto, aby som získal uznanie za film a bol slávny. Chcel som urobiť kroniku toho, čo som zažil, pretože som mal pocit, že nikto nenatočí, čo sa tu dialo, keď sa skončil komunizmus. Urobil som to a mám pokoj v srdci.
Chýba vám niečo k šťastiu?
Ja mám šťastia viac, ako si zaslúžim, a uvedomujem si to každý deň.
VIZITKA
JAN KRAUS
Vek: 55 rokov
Stav: rozvedený, zadaný
Čo ho preslávilo: Pôsobí ako herec, moderátor, publicista, dramatik a režisér. V deväťdesiatych rokoch dokonca súkromne podnikal. Od detstva hral vo vyše šesťdesiatich filmoch. Debutoval v roku 1966 vo filme Dva tygři. Momentálne je známy ako moderátor populárneho programu Uvolněte se, prosím v Českej televízii. Ako pohotový a výrazný moderátor si získal publikum v televíznych talk-show Sauna a Další, prosím!, O. K. - Občan Kraus a Přesčas na ČT. Spolu s Jiřím Ornestom bol autorom a protagonistom provokatívnej relácie Dvaadvacítka. Vystupuje v rádiách a publikuje v novinách. V marci 2002 sa stal predsedom Filmového a televízneho zväzu (FITES).
