Je vaše dieťa príliš živé, zvedavé, srší energiou? To ešte neznamená, že je hyperaktívne. Aj keď sa tento termín používa často, v skutočnosti ide o poruchu, ktorej liečenie patrí do rúk psychiatra, neurológa a psychológa.
"Mamííí, poď rýchlo sem, tu je motýlik! Mamííí, poď ma pohojdať! Mamííí, však ma nedobehneš!" počúvate výkriky nadšeného dieťaťa, pobehujúceho po ihrisku. A zbadáte aj zúfalý pohľad mamičky, ktorá odhodí časopis a začne vzdychať, aké má hyperaktívne dieťa, čo ju veľmi ničí a ani chvíľu neposedí...
"Väčšina dnešných detí je veľmi aktívna, pohyblivá, všetko chcú vedieť, sú v neustálom pohybe, niekto môže povedať, že sú hyperaktívne, pretože tento termín sa príliš zovšeobecnil," vysvetľuje detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. "Hoci sa pojem hyperaktivita bežne používa pre príliš aktívne deti, ide o diagnózu, ktorú musia určiť odborníci psychiater, neurológ a psychológ."
Nemýľte si aktívne dieťa s hyperaktívnym
Dobre vychované dieťa, ktorému rodič venuje dostatočnú pozornosť, nikto neoznačí za hyperaktívne, aj keď je veľmi činorodé, neposedné a zvedavé. Skutočne hyperaktívne deti totiž potrebujú odbornú pomoc, vďaka ktorej sa dá hyperaktivita zvládnuť. Diagnóza nazývaná ADHD je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Kým sa rodičia dozvedia, čo je základom problémov ich nezvládnuteľných detí, prežijú krušné chvíle. Pritom deti s hyperaktívnym syndrómom nie sú hlupe ani nevychované. Práve naopak, väčšinou sú bystré, inteligentné a s veľkou fantáziou. Majú len problémy, ktoré treba rešpektovať doma aj v škole. Ťažkosti sa objavujú sa až po nástupe dieťaťa do školy, prehlbujú sa v období medzi treťou a piatou triedou, keď začínajú stúpať nároky na deti, a pokračujú s nastupujúcou pubertou. Dieťa s diagnózou ADHD to skutočne v škole nemá jednoduché. Nedokáže sa sústrediť, nezapadá do kolektívu, ťažko sa prispôsobuje režimu v triede. Veľa závisí od prístupu učiteľa, jeho možností a ochoty uplatniť v takomto prípade individuálny prístup. Rodičia často riešia problémy svojho dieťaťa preložením na inú školu.
Čo pomôže
Deti s ADHD môže okolie skutočne považovať za neposlušné, zlé a často ich trestá. Niektorí rodičia takémuto dieťaťu neprimerane sprísňujú režim, pretože majú pocit, že po dobrom sa to jednoducho nedá. Inokedy trpia pocitom bezmocnosti alebo dokonca viny za zanedbanú výchovu. Rodičia hyperaktívnych detí sú často unavení z večného okrikovania a stráženia svojich potomkov. Preto je dobré naučiť sa s nimi pracovať. Často im striedajte činnosti, aby ste udržali ich pozornosť. Snažte sa vypozorovať rytmus dieťaťa a tomu prispôsobiť aj jeho pracovný poriadok. Navrhnutý program treba dodržiavať. Vytvorte rituály, ktoré mu pomôžu v bežnom živote. Hyperaktivita alebo ochorenie ADHD patria do odboru detskej psychiatrie. Diagnózu stanovuje detský psychiater v spolupráci s neurológom, so psychológom, s učiteľom. Základom je pohovor s lekárom dieťaťa a s jeho rodičmi a zhodnotenie jeho celkového duševného stavu, čo pomôže posúdiť závažnosť ochorenia. Prejavy hyperaktivity môžu zmierniť lieky, ale nemali by byť jediným liečebným prístupom. Vplyv hyperaktivity na učenie je nejednoznačný, nezhoršuje priamo školské výkony, len niektoré úkony, ktoré sú závislé od zvýšenej pozornosti. Vhodným podporným prostriedkom sú doplnky stravy v podobe bylinných extraktov či vitamíny. Okrem užívania liekov existujú aj iné metódy, napríklad rôzne relaxačné programy, masáže, detská joga. Hyperaktívnym deťom by sa mal upraviť aj jedálny lístok. Vhodná je ľahká a zdravá strava.
Začnite od seba
Ak si myslíte, že je vaše dieťa príliš divoké a neposedné, v prvom rade sa zamyslite nad prístupom k svojej ratolesti.
Pozor na nevychovanosť
Ak dieťa neprimerane reaguje na autoritu dospelého, rodiča alebo učiteľa, nemusí ísť o poruchu hyperaktivity. Vtedy môže ísť aj o nevychovanosť. "Tá súvisí so sociálnym kontaktom, ide o správanie voči dospelým, kým hyperaktivita súvisí s pohybom a so zvedavosťou," dodáva v skratke psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.
POZOR NA ĽAHOSTAJNOSŤ
Dospelí často maskujú svoj nezáujem a neochotu pracovať so svojimi deťmi slovami, aké to majú ťažké, pretože ich deti sú "hyperaktívne". Najhoršie pre každé dieťa je, ak rodičia zvolia ľahostajný prístup. Ak si myslíte, že máte hyperaktívne dieťa, najskôr zhodnoťte svoj prístup.
