Mojcasopis.sk

Ustrice sú mimoriadne účinným afrodiziakom. Veď aj ich pomenovanie, po anglicky oyster, po francúzsky huître, po nemecky auster, je vraj odvodené od mena bohyne Ištar, patrónky vojny, sily a ľúbostnej vášne!

Istý muž kvôli milenke vyhnal manželku zo spoločného domu, ktorý niekoľko rokov sama zariaďovala. Ohrdnutá žena sa mu pomstila tak, že do záclonových tyčí v dome vložila nahryznuté ustrice. Potom odišla a čakala.

Nepredstaviteľný smrad donútil po pár týždňoch manžela i s milenkou predať dom anonymnému kupcovi a presťahovať sa do iného. Nábytok a garniže, pochopiteľne, vzali so sebou... A manželka v úlohe toho anonymného kupca odkúpila milovaný dom naspäť. Jej prvú slávnostnú večeru v ňom tvorili, ako inak, ustrice...

Ustrice bez  „r“
Táto zaujímavá zložka jedálneho lístka má rozhodne aj iné kvality. V devätnástom storočí boli ustrice ako zdroj bielkovín spestrením stravy chudobných. Dali sa nájsť všade v čistej vode a bolo ich dosť. Obyčajní ľudia ich jedli surové, pokvapkané citrónovou šťavou. No potom plochá ustrica zachutila aj šľachte a lovci začali náleziská ustríc priam drancovať. Rozvoj miest a priemyslu zapríčinil znečistenie morí a to stavy ustríc ešte znížilo. Mnohé prímorské krajiny preto vyhlásili zákaz zberu od mája do augusta, teda v čase, keď sa ustrice rozmnožujú. Tam siahajú aj korene povery, podľa ktorej sa ustrice nesmú jesť v kalendárnych mesiacoch bez  „r“ (po francúzsky mai, juin, juillet, août).
Čerstvá ustrica je po otvorení ulity plná vody, ktorá musí byť číra a voňať. Ak pochybujeme o jej kvalite, dotkneme sa ustrice pri okraji. Ak sa zmrští, je živá. Rovnako by mala reagovať pri pokvapkaní citrónom. Ak nie a zapácha, patrí do koša!

Ako ich pripravovať
Ustrice pre skutočných fajnšmekrov sa pred podávaním nemajú tepelne upravovať. Mali by sa jesť živé, len s citrónom alebo limetkou, prípadne so šalotkou a s vínnym nálevom. Proti živej potrave sú rozhodne ochrancovia zvierat. Napokon, pocit, že prehĺtate niečo, čo sa vám ešte hýbe v ústach, znesú len odolní milovníci morských plodov. Ak sa ustrice upravujú rýchlym varom, do vody sa vkladajú živé, čo zas nie je fér voči prírode. Pridlho varené sú gumové a nekonzumovateľné. Dajú sa však aj marinovať, vyprážať, piecť či gratinovať. Môžeme si z nich pripraviť polievku, zapekať ich so slaninou alebo s petržlenovou vňaťou a čerstvo nastrúhaným parmezánom, čo sú takzvané Rockefellerove ustrice. Ak ste rozhodnutí jesť na spoločenskej večeri ustrice, treba ich čo najrýchlejšie vysať z ulity a pokúsiť sa pritom eliminovať všetky zvuky. Je to umenie hodné majstrov príboru, rovnako ako bezhlučná konzumácia talianskych spaghetti bolognese. V lepšej spoločnosti sa odporúča vyrezať ich z ulity strieborným nožíkom. No pozor, aby ste nedopadli ako ten pán v groteske o ušľachtilom stolovaní, ktorý vylúpol ustricu s takou razanciou, že pristála  istej dáme vo výstrihu a ešte hodnú chvíľu sa tam zúfalo chvela.

Koľko tuctov zvládnete?
Ustrice sa neservírujú po kusoch, ale v tuctoch. U nás sa v špecializovaných reštaurá-ciách podáva väčšinou pol tucta, ale v prímorskom zahraničí zvládnu borci aj dva-tri tucty ustríc. Kto ich však ochutnáva po prvý raz, nemal by ich zjesť veľa. Obsahujú totiž veľmi veľa bielkovín, a tie môžu spôsobiť zažívacie problémy. Či ich prehĺtať celé, alebo rozhrýzť, nie je vecou pravidiel stolovania, ale vašej schopnosti jesť so zavretými ústami.
Na záver ustricových hodov si pomôžte mištičkou s vodou a pár lupeňmi kvetov, ktorú vám prinesie čašník. Pozor, nie je to nápoj na zapitie ustríc, ako si myslia mnohí amatéri kulinárskych hodokvasov, ale voda na umytie končekov prstov!

Sú čerstvé?
Ustrice vydržia čerstvé do dvoch týždňov po zbere. Boli zatvorené, keď ste ich kúpili, a  skladovali ich na ľade alebo v chladničke? Tak si na nich pochutíte. Ak je ustrica otvorená, stlačte ju. Mala by sa ihneď zatvoriť. Ak ostane otvorená, vyhoďte ju! Je už pravdepodobne vysušená a mŕtva.