Mojcasopis.sk

Egypťania darúvali na Nový rok skarabea, Európania mávajúceho panáčika. Zlaté české ručičky vymysleli péefku, ktorá sa nepoužíva nikde inde na svete!

Novoročné péefky sú dôkazom, že na vás priatelia myslia. Niekedy by si však odosielatelia svoju komunikatívnosť mohli odpustiť. Inak z vás ich P. F. vyrazí jedine zhrozené „pána Fera!“.

Starí Egypťania vraj túto gratuláciu spájali s darovaným zlatým chrobákom pre šťastie – skarabeom. Prvé tlačené novoročenky sa objavili v 60. rokoch 18. storočia ako drevoryty. Na listoch veľkého formátu bolo v hrubom rámčeku heslo Nech žije nový rok!. Novoročenky sa vyrábali predovšetkým v Paríži a vo Viedni, odkiaľ ich dovážali do ostatných krajín Európy. Boli vždy zrkadlom svojej éry, o čom svedčí napríklad záplava péefiek s tematikou Montgolfier v roku 1783, najčastejšie s dátumom 27. decembra, historicky prvého letu najslávnejšieho balóna všetkých čias. Okolo roku 1800 sa do módy dostali nielen razené ornamenty, ale najmä postavičky a figurálne kompozície. Po roku 1814 prišla ďalšia inovácia, gratulácia k novému roku ako zlatá, strieborná alebo bronzová plaketa, hitom sa však stali pohyblivé novoročenky! Stačilo potiahnuť šnúrku a panáčik vám srdečne zamával do nového roka.

Dielo lenivosti
Zvyk posielať novoročné priania trvá na našom území už takmer dvesto rokov a pripisujeme ho paradoxne ľudskej lenivosti. Prvým pisateľom péefiek je zrejme český gróf, ktorý žil na zámku vo Veľkom Březne pri Ústí nad Labem. Gróf Karel Chotek z Chotkova a Vojnína prišiel v roku 1827 s nápadom, ktorý mu mal uľahčiť spoločenské povinnosti. V tých časoch bolo zvykom prijímať i vykonávať na Nový rok zdvorilostné návštevy. Ich počet rokmi a novými známosťami stále rástol. Chotek teda namiesto toho začal posielať takzvané ospravedlnenky. Dal si ich vyrobiť u prvého riaditeľa pražskej kresliarskej akadémie Josefa Berglera. Špeciálne gratulačné kartičky, ozdobené Berglerovými obrázkami, potom svojim príbuzným a známym rozosielal poštou. Chotkove  „ospravedlnenky“ sa stali prvými osobnými novoročenkami v histórii.

Zlaté české ručičky
Britskí historici tvrdia, že údajne prvé blahoprajné kartičky vydala v roku 1841 istá škótska tlačiareň v Edinburghu. Najstarší novoročný vinš, ktorý je preukázateľne označený dátumom, vytlačili o rok neskôr. Podľa dostupných údajov však Chotek, významný český politik a podnikateľ, predbehol Škótov o celých štrnásť rokov. Zlaté české ručičky... Na prelome 19. a 20. storočia napísal na jednu novoročenku český grafik a maliar  Viktor Stretti ešte dve francúzske slová: Pour féliciter, čo znamená Blahoželanie k..., doslovne Pre šťastie. A skutočná prvá péefka bola na svete! Najlepšie na tom je, že písmená P. F., ktoré sa v našich dvoch slovanských krajinách používajú dodnes, zostali našou špecialitou. Vo svete tieto slová či skratku na novoročenkách nenájdete! Nič však nepokazíte, ak svojim priateľom a rodine pošlete peknú ilustrovanú pohľadnicu s týmito magickými písmenami. Dôležité je poslať ich v dostatočnom predstihu, pretože akokoľvek pekné blahoželanie k novému roku doručené v polovici januára asi príliš nepoteší. Do úvahy treba zobrať, že počas sviatkov je doručovanie pošty pomalšie. Hoci klasikou sú papierové pohľadnice, dnešná doba znesie aj vkusný mail. Novoročný pozdrav elektronickou poštou či dokonca esemeskou by sme mali obmedziť na rodinu či blízkych priateľov. Rozhodne by sme ich nemali posielať obchodným partnerom alebo najvyšším nadriadeným. Považuje sa to za neslušné a neúctivé, ako keby vám adresát nestál ani za kúsok papiera a poštovú známku. Takže ak im v predvianočnom zhone nestíhate poslať papierový pozdrav, neposielajte radšej nič a po Novom roku môžete veľa šťastia zapriať osobne. Ďalším pravidlom je, že ak posielate predtlačený pozdrav, nesmie na ňom chýbať váš vlastnoručný podpis.   

škodlivé vinše
Súčasné elektronicky posielané péefky sú možno priateľským gestom, ale najmä postrachom pre naše maily a mobily. Dajú sa zniesť krátke vinše bez vulgárnych slov a s ľahkým nádychom erotiky (Nech čerti od vás smolu odnesú a choroby stratia vašu adresu.  Veľké príjmy, nízke dane a počas roka sexu primerane.). Strpíme aj dobromyseľné, ale značne naivné veršovačky (Na Vianoce a v roku novom želám vám ja nastokrát teplé slnko nad domovom, dobré skutky s dobrým slovom, zdravia, šťastia akurát, aby vás mal každý rád. Nuž na Nový rok v zime možno želať teplé slnko nad domovom akurát tak v Afrike. A že nás má mať každý rád? Oj, či je len hlbokomyseľná táto ľudová tvorivosť!). Na niektoré péefky už treba mať silný žalúdok (Až ťa šampusový štupeľ trafí do oka, až ťa vyšetria a uznajú za cvoka, až ti bude od chľastu veľmi zle, až ohňostroj ti v zadku vyprskne atď., k záveru sa radšej ani neprepracujme.). A na hromadenie zdrobnenín vo vinši má nervy len málokto (Nový rok nech pomaličky vsunie šťastie do kapsičky...). Už ďalej nečítajme, lebo ktovie, aký ďalší rým, končiaci sa na -ičky, by ešte básnikovi napadol!