Mojcasopis.sk

Taliansky ostrov Sardínia uspokojí turistov, ktorí radi navštevujú historické pamiatky, určite aj tých, ktorých láka priezračné more, a na svoje si prídu aj gurmáni.

Sardínia leží v Tyrrhenskom mori, medzi Baleárskymi ostrovmi a Apeninským polostrovom južne od Korziky. Oproti Korzike bude turista vnímať Sardíniu, ako luxusnejšiu, ale tým aj drahšiu. Hornatá Korzika s francúzskym šarmom je skôr pre turistov, ktorým stačí na ubytovanie kemp a okrem ležania na pláži obľubujú aj turistiku a cyklistiku. V tomto čísle sa bližšie zoznámime práve so Sardíniou.

Zavanie na vás história
Pre turistov, ktorí majú radi históriu a architektúru, ostrov ponúka zhruba tritisíc vyhliadkových obranných veží, rímske a púnske mestá plné starých amfiteátrov a kúpeľov alebo svetovo známe nuraghy (kruhovité stavby z balvanov pochádzajúce z doby bronzovej a železnej), ktorými je ostrov doslova posiaty. Je ich až sedemtisíc a najznámejšie sú v Barumini. Sú to kruhovité stavby z balvanov čierneho čadiča, staré aj tri a pol tisíca rokov. Priam neuveriteľné je, že balvany sú na seba navrstvované bez opracovania, bez akéhokoľvek spojiva a napriek tomu tu zotrvali toľké roky. Hrúbka múrov na niektorých miestach dosahuje až sedem metrov, takže v miestnostiach sa udržiavala stála teplota po celý rok. Dodnes sa nevie, na čo presne slúžili, či na náboženské obrady, či na uctievanie mŕtvych alebo, čo je aj najpravdepodobnejšie, ako útočisko pre obyvateľstvo v čase bojov. Nuraghy boli objavené relatívne nedávno, po druhej svetovej vojne, po mohutnom zosuve pôdy, keď sa z dovtedy kopcov zrazu stali tajomné stavby.

„Hore bez“ môžete
Nás, suchozemcov, však bude najviac lákať more. To na Sardínii je priezračné, tyrkysové a pláže sú známe jemným, bielym pieskom. Na niektorých miestach sú piesočné duny, dajú sa nájsť aj malé skalnaté pláže. Kúpanie bez plaviek je zakázané, „hore bez“ sa toleruje. Cez ostrov vedie zo severu na juh štvorprúdová cesta dlhá 228 km, a aj keď ste ubytovaní vo vnútrozemí, dostať sa na pláž nie je veľký problém. Vnútrozemiu dominujú ovce a ich pastieri. Oviec tu chovajú vyše päť miliónov. Úradným jazykom je síce taliančina, no aj tí šťastnejší cudzinci, ktorí tento jazyk ovládajú, si nemusia robiť veľké nádeje, že by si s domácimi priateľsky podebatovali. Väčšina ostrova totiž hovorí sardínskym dialektom, ktorému nerozumejú ani Taliani. A na školách sa vyučuje v sardínčine.

Raj pre labužníkov
Okrem tradičných talianskych jedál sa oplatí vyskúšať Culurgiones - typické cestoviny mesta Ogliastra podobné ravioli, plnené zemiakmi, ovčím syrom ‚Pecorino‘, cibuľou, mätou a cesnakom. Seada sú ravioli plnené čerstvým syrom s príchuťou citrónu, ktorý sa počas varenia Seady roztápa. Praží sa a podáva s medom.  Porcheddu je špecialitou vnútrozemia ostrova, ide o prasiatko pečené v špeciálnej diere, vykurovanej miestnymi drevinami (najčastejšie dubom). Oplatí sa vyskúšať stredomorské ryby aj sardínske pečivo, ostrov ponúka množstvo druhov. Miestnou špecialitou je alkoholický nápoj Mirto. Vyrába sa z vína, príchuťou sú plody miestneho kríka myrta.