Mojcasopis.sk

Nie je to tak dávno, čo svet hudobného priemyslu spoznal novú tvár. Počas pár mesiacov sa stala popovou hviezdou číslo jeden, ovládla hitparády, vydala album a stala sa módnou ikonou. Mnohí priaznivci, ale aj neprajníci ju označujú za nástupkyňu Madonny.

Ak ste si mysleli, že táto speváčka je produkt šikovných producentov, tak ste sa pomýlili. Dvadsaťštyriročná slečna, ktorej pravej meno je Joanne Stefani Germanotta, za svoj úspech vďačí hlavne sebe. Nielen že je autorkou kreatívnych nápadov vo videoklipoch, skladá si aj texty a hudbu. Skrátka, ako sama hovorí, všetko drží pevne v rukách. Keď ste aj vy v pomykove a zaujíma vás, kto sa v skutočnosti skrýva za kostýmami, parochňami, množstvom mejkapu a umeleckým menom Lady GaGa, z rozhovoru budete určite múdrejší...

Ako vás hudobne ovplyvnilo to, že ste vyrastali v New Yorku, chodili do školy na Manhattane a žili život dieťaťa z horných desaťtisíc?
Študovala som klasickú hudbu a vyrastala v džezových kluboch, neskôr som začala hrávať v džezových kapelách, chodila som do speváckeho zboru a hrala som aj rock and roll... Skrátka, odmalička som bola totálne pohltená hudbou. Nebola som dievča, ktoré by sa išlo potrhať za tým, aby mohlo chodiť s chlapcami von... Vždy som chcela byť umelkyňou.

Keď vás ešte ľudia nepoznali ako Lady GaGa, písali ste hudbu a texty pre rôznych interpretov, napríklad Britney Spears či Pussycat Dolls. Dnes skladáte a píšete pre seba. Ako k tomu pristupujete, snažíte sa za každú cenu napísať hit?
Pre mňa musí byť pieseň melodická a musí sa v nej objaviť veľký zbor. Inšpirácia prichádza náhle a takmer stále, neviem to vysvetliť, ale je to, ako keď vás niekto veľmi silno kopne a vy zrazu viete, že to, čo tvoríte, bude hit. Vždy hovorím, že najlepšie skladby prichádzajú samy. Jednoducho začnem skladať melódiu, zrazu sa mi k tomu zjaví v hlave text a takto nejako to zo mňa lezie. Ak ten proces trvá dlhšie ako tridsať minút, je viac ako isté, že to nebude dobrá pesnička.

Líši sa váš prístup v prípade, že tvoríte hudbu pre niekoho iného?
Niekedy, keď píšem svoje skladby, beriem na seba väčšie riziko, nebojím sa kontroverzie a využívam ju. Vždy si vymyslím niečo, čo by možno iný umelec neurobil, pretože by sa bál reakcií okolia. Ale musím povedať, že sa až tak veľmi neobmedzujem a pre iných sa snažím písať rovnako dobre ako pre seba. (smiech) Niekedy robím niečo na mieru pre konkrétneho umelca, použijem ho ako moju múzu a inšpiráciu, ale pokiaľ ide o melódiu, pochádza vždy z rovnakého miesta – z mojej duše.

Jeden z vašich veľkých hitov je skladba Paparazzi. Aké je podľa vás jej posolstvo?
V prvom rade som veľmi spokojná, že existuje niekoľko rôznych výkladov tejto pesničky. Musím sa priznať, že to bol môj cieľ. Pieseň je o niekoľkých rôznych veciach, ale v prvom rade som vychádzala z môjho osobného životného zápasu: chcem slávu alebo lásku? Je to aj o tom, že sa do mňa zamiluje paparazzi. Je to o médiách, o tom, ako ľudí sledujú za každú cenu, ale aj o tom , ako hviezdy zo seba robia hlupákov na ktorejkoľvek komerčnej stanici. Je to milostná pieseň pre kamery a fotoaparáty , ale aj zamilovaná pieseň o láske a sláve – môžete mať oboje alebo len jedno z toho...?


Celý článok si môžete prečítať v tlačenej verzii týždenníka Markíza č. 25, ktorý nájdete v predaji od 24. júna.