Mojcasopis.sk

Pred takmer 270 rokmi v Bratislave korunovali jednu z najväčších panovníčok nielen v strednej Európe.

Pri vládnutí dokázala Mária Terézia rovnako účinne používať silu argumentov i emócií a v modernom ponímaní by sme ju nazvali emancipovanou ženou. Lebo s prehľadom zvládla skĺbiť kariérne povinnosti s rodinou.

Píše sa rok 1941 a Uhorsko, ako aj ďalšie dedičné dŕžavy Habsburgovcov majú už niekoľko mesiacov novú panovníčku. Napriek tomu sa korunovácia stále odďaľuje. Nielen preto, lebo mladá vladárka sa hneď po smrti svojho otca Karola VI. musela pobiť o uznanie nástupníckych práv garantovaných Pragmatickou sankciou. Na dôvažok bola v požehnanom stave a lekári jej neodporúčali vystavovať sa stresu z korunovačnej slávnosti. Najmä keď celá krajina s napätím čakala, či po troch dcérach príde na svet konečne aj možný následník trónu.

Bratislava v očakávaní
Keď sa však na jar v zámku Schönbrunn prvýkrát rozplakal princ Jozef, mohli sa prípravy na veľkú slávnosť začať. Bratislava bola vtedy korunovačným mestom už vyše 170 rokov, táto česť jej pripadla po tureckých vpádoch a obsadení Stoličného Belehradu. Celé mesto žilo veľkolepými prípravami, ktoré ešte znásobovala skutočnosť, že korunovanou mala byť žena. Nastávajúca kráľovná prišla do Prešporku z Viedne so svojím manželom a malým sprievodom už 20. júna. Na hraniciach medzi Hainburgom a Kopčanmi ju podľa zvyku privítali uhorské stavy, ostrihomský arcibiskup a prímas krajiny knieža Imrich Esterházy predniesol uvítaciu reč a o päť dní neskôr jej na hlavu položil korunu. Ale to predbiehame. Po privítaní sa slávnostný sprievod za zvukov bubnov a píšťal odobral do mesta. Deň pred slávnosťou preniesol ozbrojený sprievod z hradného paláca do Dómu sv. Martina svätoštefanskú korunu a za hlaholu zvonov ju uložil v stráženej sakristii. Ráno 25. júna síce trochu spŕchlo, no vzápätí vyšlo slnko a ožiarilo celé mesto, čo mnohí označovali za priaznivé znamenia. Budúca kráľovná si musela privstať, pretože už o siedmej sa v paláci novozvoleného palatína Jána Pálffyho zhromaždili vybraní urodzení páni, ktorí mali Máriu Teréziu z hradu priviesť do chrámu. Z hradnej brány sa sprievod pohol o ôsmej, mladá panovníčka ho aj pre čerstvé materstvo absolvovala v kočiari. Do mesta vošiel Vydrickou bránou pri Kostole sv. Martina (v tom čase bola Bratislava ešte obohnaná hradbami). Kráľovná vošla do chrámu sprevádzaná vysokým klérom a mohol sa začať samotný akt korunovácie.


Celý článok si môžete prečítať v tlačenej verzii týždenníka Markíza č. 25, ktorý nájdete v predaji od 24. júna.